Gabrielle († 27) bezcitne zavraždili, René ledva prežil. Páchatelia dostali doživotie a minulý týždeň poskytli pre Nový Čas rozhovor o tom, prečo by sa mali dostať po 25 rokoch na slobodu. Ich vyjadrenia sa dostali k Renému, ktorého sme objavili v Holandsku. Čo odkazuje vrahom muž, ktorého pripravili o všetko? V depresii, čiastočne ochrnutý a s neustálymi myšlienkami na smrť. Tak žije René Widdershoven v mestečku na juhu Holandska, kde ho našiel reportér Nového Času v spolupráci s miestnym denníkom Limburgs Dagblad.
Výčitky
Molnár si v 80. rokoch odpykával trest za vraždu ženy, Masár za krádeže. Obaja sa dostali na slobodu vďaka Havlovej amnestii. Už po pár týždňoch spáchali najhorší čin. Na rakúskom odpočívadle v karavane holandskí mladomanželia práve umývali riad. Boli na ceste na dovolenku, keď im Molnár zaklopal na dvere. „Často na to myslím. Molnár nás vtedy poprosil o pomoc. Bol som rád, že nás vyrušil, pretože som nerád utieral riad,“ povedal René.
To, čo sa udialo nasledujúce hodiny, pripomína horor. Gabrielle si čakanie na Reného krátila skúšaním videokamery. Na videu bolo počuť, ako sa sama seba pýta, kde je jej láska tak dlho. V tom čase bojoval o život len o pár metrov ďalej. Molnár a Masár mu v ich dodávke do hlavy zaťali sekerou a kladivom. Jeho telo sa potom pokúšali podpáliť a zahrabať. Molnár neskôr zaškrtil Gabrielle a skryl ju do sena pri diaľnici.
René napriek ťažkým zraneniam prežil a vypovedal ako svedok. „Doktori povedali, že nebudem môcť hýbať rukou, nebudem hovoriť a budem mať depresie. Bol som v kóme a spočiatku som vedel vydávať iba zvuky,“ opísal. Aká je realita po 25 rokoch? Až na stratu reči lekári „trafili“. Síce dokáže rozprávať, ale s ťažkosťami a k problémom sa pridali aj epileptické záchvaty a myšlienky na samovraždu.
Osudová láska
René a Gabrielle plánovali rodinu. „Je tu stále so mnou,“ ukazuje René svoj byt. Akoby v ňom zastal čas. Až na posteľ sa v ňom za štvrťstoročie nič nezmenilo. Dominuje jej veľká fotka Reného a Gabrielle. Jej fotky sú aj na iných miestach. Nechýba urna s popolom. „Zložil som ju, iba keď som mal priateľku, ale posledných 10 rokov som nemal žiadnu. Uvedomil som si, aká bola Gabrielle jedinečná. Myslel som si, že také budú aj iné ženy, ale mýlil som sa,“ povedal roztrasene. „Často myslím na to, keď raz zomriem. Bude to dobré. Budem s Gabrielle,“ šokoval.
Odkaz vrahom
René poskytol pre Nový Čas a holandský Limburgs Dagblad vôbec prvý rozhovor o dni, ktorý mu fatálne zmenil život, v čase, keď Ján Molnár a Ľubor Masár čoskoro požiadajú o podmienečné prepustenie. Ako vôbec prví doživotne odsúdení väzni budú mať šancu dostať sa na slobodu. Čo by chcel odkázať ľuďom, ktorí mu zničili život? „Chcem im povedať: Vy ste mi zničili život. Ja som tiež väzeň, nie na 25 rokov, ale na celý život. Cítim, že ja vlastne už nežijem,“ uzavrel René.
Beštiálny čin. Tak opisuje holandský novinár Jos van den Camp (51) udalosti z augusta 1990, keď dvaja vrahovia zaútočili na jeho spoluobčanov. Prípad šokoval stredoeurópsky región vrátane Holandska. Zahraniční novinári sledovali súdny proces s vrahmi v Bratislave. Medzi nimi nechýbal Jos.
Ako si po rokoch spomínate na tento prípad?
Je to záležitosť, ktorá zostane navždy so mnou. Dvoch nevinných ľudí na prázdninách okradli, zbili, jedného zavraždili, druhého takmer tiež. Teraz už vieme, že dať amnestiu 50 000 ľuďom vrátane Molnára a Masára bolo naivné. Pamätám si, že Slovensko sa za tento čin hanbilo. Krajina práve zažila Nežnú revolúciu a snažila sa byť demokratická. Prokurátor chcel urobiť všetko pre dobré meno krajiny a sám sa za to hanbil. Bol to beštiálny čin, ktorý sa nedá opísať slovami.
Súdna sieň bola tmavá a sivá. Mladý sudca a prokurátor sa snažili budiť dojem, že to všetko myslia vážne. Masár a Molnár sa vzájomne začali obviňovať.
Ako reagujú Holanďania na možnosť prepustenia vrahov?
Zatiaľ nijako, lebo prvý článok o nich vyjde práve cez víkend. Myslím si, že znova sa
im vrátia spomienky na vraždu. V Holandsku navyše platí, že keď niekto dostane doživotie, tak vo väzení bude do konca svojho života. Myslím si preto, že to ľudí nahnevá.
