Streda 10. 8.
Vavrinec
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
23.08.2015 00:05 | Správy | Domáce správy

Horúčavy majú katastrofálny dosah: Farmári musia porážať dobytok, zemiaky sú zlé!

Vysušená pôda, prach, prázdne korytá potokov, spálená tráva... 

Po rekordnej vlne horúčav je slovenská krajina vyprahnutá. Sucho trápi nielen ľudí, ale aj rastliny a zvieratá. Odborníci priznávajú, že situácia je naozaj veľmi vážna.

Horúčavy, ktoré vládnu toto leto nielen Slovensku, ale aj veľkej časti Európy, majú na naše životné prostredie ničivý vplyv. Stačí sa vydať do prírody, do našich lesov či k riekam, a negatívne zmeny sú očividné. Ako priznáva zoológ Miroslav Saniga, vysoké teploty si berú medzi zástupcami živočíšnej ríše svoju daň. „Taký medveď v tmavej kožušine či krkavec s čiernym perím majú v týchto dňoch život veľmi ťažký. Cez deň zver takmer nevidieť, v noci však masovo mieri k vodným plochám a tokom, kde sa konajú doslova kúpele lesných obyvateľov,“ opisuje svoje skúsenosti Saniga. Problém však je, že na slovenských nížinách - pri Bratislave, Nitre, Košiciach či na juh od Zvolena - už vody často ani niet.

Otvoriť galériu

Zvieratá melú z posledného, za vodou migrujú z hôr do dolín, často putujú 50 aj 100 kilometrov. Strácajú plachosť, nie je zriedkavé, keď sa vysilené srny dostanú k ľudským obydliam. Často môžno pozorovať aj vtáky s doširoka otvoreným zobákom, ktoré sa takýmto spôsobom ochladzujú. „Pri vode môžete v týchto dňoch pozorovať desiatky čížikov či sýkoriek alebo kúpajúce sa dravce. No nie všetky zvieratá nájdu vodu a poradia si s nebezpečnými podmienkami. Aj v mojej záhrade som našiel zdochnuté vtáčiky, v lese zase mŕtvu srnu i jelenicu, ktoré uhynuli dehydrované a vyčerpané,“ dodáva smutne Saniga.

 

Trpia aj ryby

Extrémne horúčavy pocítili aj obyvatelia našich vôd. Stav vody na juhozápadnom Slovensku ovplyvňuje do veľkej miery veľrieka Dunaj, už aj tu však zaznamenali zmeny. „Ryby sa sťahujú do chladnejších oblastí, napr. voda v zdrži v dunajskom vodnom diele je čoraz teplejšia, obsahuje stále menej kyslíka, a tak ryby tiahnu proti prúdu. Smerujú do chladnejšej vody, bližšie k centru Bratislavy,“ prezrádza bratislavský ichtyológ Emanuel Seemann zo Slovenského rybárskeho zväzu.

Zvlášť ohrozené sú rybníky či vodné nádrže, kam z pohorí už z vyschnutých prítokov nedoteká žiadna voda. Zooplanktón a fytoplanktón uhynú, začnú hniť, a tak odoberajú z vody kyslík. Následne kapú aj ryby. Horúčavy takto zabíjali napríklad v potoku Teplička v Trenčíne.

Otvoriť galériu

Extrémne teploty citlivo vníma aj hmyz. Medzi včelármi vládnu obavy a zúfalstvo. „V pôde i vo vzduchu je nedostatok vlahy, rastlinné tkanivo je čoraz suchšie, preto je málo nektáru. Ten má navyše príliš veľkú hustotu. Včely zotrvajú v kvete nanajvýš dve sek­undy, a tak nektár nenosia,“ vysvetľuje Rudolf Moravčík zo včelárskeho skanzenu v Kráľovej pri Senci.

Včely navyše potrebujú vo vnútri úľa určitú teplotu, ideálne 36 stupňov Celzia. „Tá je však teraz vyššia, včely sa zdržiavajú na stenách úľa a ich plodová činnosť je obmedzená. Potomstva tak máme menej. Včielky neraz úľ opustia, sú v strese a nedokážu si chrániť svoju matku kráľovnú, ktorú neraz zabijú včely z iných úľov. A to je pre celé včelstvo katastrofa,“ tvrdí Moravčík. Čiže treba rátať s tým, že medu bude tento rok menej.

Menšie plody

Na poplach bijú aj botanici, pri prechádzke rozpálenou prírodou musí byť každému jasné prečo. „Voda má dôležitú úlohu vo všetkých fyziologických procesoch rastlín. Už pri jej krátkom deficite dochádza k spomaleniu rastu, pri dlhodobejšom suchu sa rast môže zastaviť. S vysychaním pôdy sa poškodzujú jemné koreňové vlásky zodpovedné za príjem vody,“ upozorňuje botanička Eva Zahradníková. Pri extrémnom suchu začínajú vysychať a opadávať aj listy - stromy sa tak chránia pred vyšším vyparovaním. Navyše kvitnutie a zakladanie plodov sa môže buď urýchliť, alebo oddialiť v závislosti od životnej stratégie rastliny. „Trvalky spravidla sústreďujú energiu na prečkanie nepriaznivého obdobia a môžu kvitnúť neskôr či vôbec a mať menšie plody. Teplo spôsobuje tiež skoršie plodenie niektorých rastlín, kvalita plodov sa suchom znižuje,“ odhaľuje prírodné zákonitosti Zahradníková.

Otvoriť galériu
Dunaj: Sucho odhalilo pri
Zdroj: aď, Nový Čas Nedeľa

Obrovské škody

Je prirodzené, že extrémne klimatické pomery zasiahli aj poľnohospodárstvo. V niektorých regiónoch Slovenska, predovšetkým na severe, sa vysoké teploty podpísali na úrode pozitívne. V týchto chladnejších častiach sa darí predovšetkým obilninám. „Avšak inde, napríklad na juhozápade, máme veľké problémy. Kukurica či zemiaky skoršie dozrievajú a majú nižšiu kvalitu,“ priznáva šéf zväzu poľnohospodárov Milan Mišánik.

Veľmi problematické je aj pasenie oviec či dobytka na otvorených priestranstvách, keďže nemajú prístup k vode. Potrava je vyschnutá a nekvalitná, hospodári musia pasienky zásobovať krmivom i vodou. Dojnice často museli premiestniť z pasienkov do maštalí. Niektoré družstvá budú dokonca musieť pristúpiť k znižovaniu stavov, teda k zabitiu zvierat. No a je prirodzené, že aj hospodárske zvieratá reagujú na nepríjemné teploty podráždene a netypicky. „Práve nedávno sme mali prípad, že nám jalovice ušli z paše do lesa,“ hovorí Mišánik.

Varovné čísla

A ako vnímajú sucho a nízky stav vôd tí najpovolanejší, teda hydrológovia a klimatológovia? „Po meteorologickom suchu, ktoré sa prejavuje dlhodobým nedostatkom zrážok, vysokými teplotami vzduchu, vysúšajúcim počasím a ďalšími sucho podporujúcimi meteorologickými ukazovateľmi, nastúpilo aj hydrologické sucho.  Súčasná hydrologická situácia je nepriaznivá na väčšine riek Slovenska,“ hovorí hydrologička SHMÚ Zuzana Danáčová.

Otvoriť galériu

Na Dunaji v Bratislave predstavuje prietok iba 62 % dlhodobého priemeru. Niekde prietoky klesli až pod 30 % dlhodobých júlových priemerov, napr. na Belej v Podbanskom, vo Varínke v Stráži, v Rajčianke, v Poluvsí či na Topli v Hanušovciach. Na rozdiel od denných teplôt však v prípade prietokov nie sú zatiaľ zaznamenané  historické minimá a nemalo by to tak byť ani na konci tohto týždňa.

Najväčší nedostatok zrážok je v oblasti juhozápadného Slovenska. Na niektorých miestach, napr. v Podhájskej či v Kráľovej pri Senci, napršalo za dva mesiace len 25 až 30 mm zrážok. „Prvotnou príčinou vzniku sucha je deficit zrážok, no na jeho vývoji sa podieľa aj teplota vzduchu. Podľa hodnotenia pôdneho sucha na niektorých miestach na nížinách Slovenska je v súčasnosti situácia porovnateľná s najsuchšími rokmi z obdobia od roku 1961,“ dodáva klimatológ SHMÚ Pavel Šťastný. 

Diskusia /
Súvisiace články:
Autor: © Nový Čas

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania. Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov viac informácií k ochrane osobných údajov.

Kto stojí za výbuchmi na Kryme? Poradca Zelenského na rovinu: Vieme, koho dielom to mohlo byť
Ostreľovanie záporožskej elektrárne so sebou nesie obrovské riziko: Čo plánuje spraviť OSN?
Buček vzdal boj o NHL: Zlákal ho Ozimák?
Patrícia Janečková ťažký boj nevzdáva: Zastavili chemoterapie bujnejúcu rakovinu?
Foto
Posledná fotka Olivie Newton-John († 73): Úsmevom nešetrila! Želala si len jedno
Foto
Rusi zamínovali Záporožskú elektráreň: Hrozí v Európe ďalšia jadrová katastrofa?!
Foto
Razia FBI v sídle exprezidenta: Trump si mal z Bieleho domu odniesť tajné dokumenty
Tvrdé slová ukrajinského lídra Zelenskeho: Týmto sa vojna začala a musí sa tým aj skončiť!
Takmer stovka ľudí sa snaží zachrániť veľrybu uviaznutú v rieke: Akcia sa začala
Foto
Slováci neudržali dvojgólové vedenie: Dramatický úvodný zápas MS U20 vyhrali Česi
Taliansky futbalový reprezentant to prehnal: Chcel napadnúť fanúšika!
Kubánskym hasičom sa stále nedarí uhasiť požiar: Pribudla už aj obeť, desiatky ľudí sa zranili