A spravil dobre - dnes nás zabáva v Kredenci či Paneláku. Rád rozosmieva ľudí, hoci na počkanie vtipy nechrlí, pri rozhovore bol srdečný a úprimný. Dokonca neobišiel ani najbolestnejšie momenty svojho života...
Pred pár dňami ste oslávili narodeniny. Viete, prečo vám rodičia pri narodení vybrali také nezvyčajné meno?
Keďže otec bol operný spevák a práve v tom čase skúšali operu Svätopluk, tak povedal, že sa budem volať Svätopluk. S úsmevom hovorím, že som mohol obísť aj horšie, mohol som byť Rigoletto. (smiech)
S manželkou Ľubicou (40) ste dali synovi meno Teo (4). Vy ste podľa čoho vyberali?
Brat Martin (47) ma tak volal odmalička. Vďaka našej mamine, neuveriteľne sčítanej osoby, sa dostal k príbehu Vincenta van Gogha a jeho mladšieho brata Thea, ktorí si boli veľmi blízki. Martinovi sa to tak zapáčilo, že ma začal volať Theo. Takže sa mi zdalo pekné, aby sa môj syn volal práve tak. Navyše, mne sa čím ďalej, tým viac páčia netradičné staroslovanské mená. Mojej manželke chcel dať zasa jej otec meno Bratislava. (smiech)
Ste si teda aj vy s bratom Martinom, ktorý je známy operný spevák, takí blízki?
Vždy sme si boli blízki a je to tak dodnes. Odmalička je mojím vzorom a miloval som ho. Dokonca som jeho žiacku knižku nosil do školy a ukazoval spolužiakom, pretože mal vždy samé jednotky. Ja som mal aj dvojky, pretože som bol trošku lenivý. Nikdy v živote sme sa napríklad nepobili, čo mi nikto nechce veriť, a nikdy sme nemali medzi sebou ani žiadny konflikt.
Ženili ste sa pred piatimi rokmi a ako svadobný dar ste dostali rodostrom. Zistili ste, kam siahajú korene vašej rodiny?
Dostali sme ho od mojej tety, maminej sestry, ktorá ho zdedila. Je to knižka, kde sú zápisky asi do 18. storočia. Naše korene siahajú na Moravu a do Viedne. Mali sme v rodine výrobcov huslí, dokonca je tam aj meno Jirásek. Z otcovej strany smerujeme do Poľska ako Malachowski a otcova mama sa za slobodna volala Gríneus, čo je dosť netypické priezvisko.
Študovali ste operný spev a dvanásť rokov ste boli sólistom v opere. Prečo ste sa potom rozhodli pre dráhu humoristu?
Už ako škôlkar som hovorieval, že budem operným spevákom, ale mamina tvrdí, že najväčšiu radosť som mal, keď som ju ako dieťa rozosmial. K humoru som mal vždy blízko a rád som mal aj komické opery. Na javisku ma to vždy bavilo, ale v opere sa zo strany vedenia zmenili okolnosti a zákulisie začalo byť pre mňa menej lákavé. Vyzeralo to tak, že by ma odstavili na vedľajšiu koľaj, a tak som radšej odišiel zo dňa na deň sám. Aj som cítil, že sa už po tých rokoch musím posunúť ďalej. Bola to však dlhá cesta a začiatky ťažké.
Zle ste sa rozišli v divadle?
Nie, možno som pociťoval na sebe malú krivdu. Dotyční mali výhodu poschodia, a tam bol akýkoľvek boj márny.
Ako to zobral váš otec, ktorý bol uznávaným operným spevákom?
Toho som sa najviac bál, ako to zoberú rodičia. Čas ukázal, že to vzali s nadhľadom a boli a sú mojimi najväčšími fanúšikmi. Pokiaľ otec žil, chodieval na všetky predstavenia, kde som hral, či to už bolo v Radošinskom naivnom divadle, alebo na naše vystúpenia s Reném Štúrom. Veľmi si to cením a bola to pre mňa veľká satisfakcia. Mrzí ma, že sa nedožil úspechov v projektoch, ktoré teraz robíme.
Jeden z tých najúspešnejších je Kredenc. Ako vznikla zostava, ktorá sa v ňom zišla?
Kedysi nás viacerých oslovil Dano Dangl, či neurobíme skeč šou. Tak sme urobili Haló a v Jojke ju vysielali vyše roka. Potom sa tam však zmenilo vedenie a s ním odišla aj chuť zo strany TV JOJ v tom pokračovať. Dano to však nechcel nechať len tak. Pridal k nám Peťu Polnišovú s Jurajom Kemkom a vznikol z toho Kredenc. Ponúkol ho všetkým trom televíziám a všetky zareagovali pozitívne, čo je zaujímavé. Najrýchlejšia však bola Markíza.
V Kredenci sa zišla neskutočná konštelácia ľudí a chémia skutočne medzi nami funguje. Je to fantastické. Baví nás to a aj sa bavíme.
Okrem toho ste viac ako dva roky hrali s Reném Štúrom v Paneláku. Nezazlievali vám herci, že im trochu kafrete do remesla?
Keď nás oslovil Andy Kraus, aby sme v ňom hrali postavičky, veľmi sa nám to nepozdávalo. Mysleli sme si, že v dennom seriáli, kde hrajú vynikajúci herci a civilne, budeme za kreténov. Zo začiatku sme ten pocit s Reném aj mali a aj taká spätná väzba sa nám dostávala. Po prvých dňoch nakrúcania niektorí herci nechceli s nami hrať. Nakoniec sa to otočilo.
Panelák končí, už sa nenakrúca. Dostali ste nejakú ďalšiu ponuku?
Nakrúcam nový komediálny seriál Dvojičky. Je z dielneAndyho Krausa, ktorý hlavnú ideu seriálu napísal s Hankou Lasicovou a rozpísal ho s ďalšími scenáristami. Točíme prvých dvanásť častí a hrám tam dvojúlohu - dvojičky. Jedno z dvojčiat je operný spevák, druhý farmár. Ich svety sú rozdielne, ale budú musieť spolu fungovať, čo prináša veľa vtipných príhod.
Kto si tam s vami ešte zahrá?
Manželky mi hrajú Diana Mórová a Zuzka Porubjaková. Zuzku poznám veľmi dobre, čo sa týka komiky, Didi je pre mňa prekvapením. Je vtipná a veľa sa nasmejeme. K základnej päťke patrí ešte Maruška, dcéra herečky Zuzky Vačkovej, ktorá je vynikajúca, a tiež výborná Zuzka Kizeková v úlohe susedky. A striedať sa tam budú epizódne postavy.
Zrejme ste neoľutovali, že ste z opery odišli. Polepšili ste si finančne?
Polepšil som si, ale nie je to tak, že by som plával v peniazoch. Aj ja splácam úver, či je to už na auto, alebo na bývanie. Náš životný štýl je štandardný, nie luxusný. Viac ako peniaze ma zaujímajú projekty, v ktorých mám robiť.
Stalo sa vám, že ste doslova zostali bez peňazí?
Pociťoval som to prvé dva roky, keď som odišiel z opery. Bolo to ťažké, ale vždy som si vedel zarobiť v rámci svojej profesie. Fungoval som na eventoch, ako operný spevák, neskôr sme už na ne chodili aj s Reném Štúrom.
Je pravda, že vám lekár pohrozil, aby ste schudli?
Išlo o rutinné vyšetrenie a niektoré hodnoty som mal vyššie. Problémy s hmotnosťou u mňa nastali, keď som sa pred 10 rokmi šmykol v sprche. Myslel som si, že sa mi zacvikol nerv, ale bola to hernia disku. Po troch týždňoch som sa už ráno nevládal postaviť na nohy. Po štvornožky som prešiel do taxíka a odviezol sa do nemocnice, kde som si poležal dva mesiace. Potom mi zakázali alebo obmedzili niektoré športy, pri ktorých je rotačný pohyb. Odvtedy som začal priberať a s pribúdajúcimi rokmi aj chudnutie ide ťažšie.
Mali ste 38 rokov, keď ste sa ženili. Vašou manželkou je hudobná skladateľka a klaviristka Ľubica. To ste na ňu tak dlho čakali?
Našiel som v nej to, čo som po celý čas hľadal - lásku aj najlepšieho kamaráta. A náš Teo je čerešnička na torte.
Keď ste sa dali dokopy, bola vydatá...
Začiatky neboli jednoduché, ale teraz s jej bývalým manželom veľmi dobre vychádzame, sme kamaráti. Výchova ich syna Adamka (11) zostáva v podstate na nich dvoch, ja len asistujem. Máme jasne zadelené, kto je kto.
Ako vychádzajú spolu Adam s Teom?
Sú parťáci, majú sa veľmi radi. Učíme ich, že musia držať spolu v duchu Svätoplukových prútov.
Takže ešte im jeden do partie chýba. Nechystáte sa na ďalšieho potomka?
Neviem, Teo je hotové tornádo. Ten je aj za troch. V podstate on je naše tretie dieťa, pretože o dcéru sme prišli, keď bola manželka v piatom mesiaci tehotenstva. Bolo to pre nás veľmi bolestné obdobie. Ďalšia rana prišla, keď mi pred štyrmi rokmi zomrel otec. Veľmi ma mrzí, že sa nedožil Tea. Myslím si, že by boli ohromní parťáci. Teo toho podedil z predchádzajúcich generácií dosť. Zbožňuje vážnu hudbu a jeho najobľúbenejšie skladby sú Verdiho Requiem a Rossiniho Barbier zo Sevilly. Ale našťastie má ešte babičky, ktoré miluje. U nich má ring voľný....
Spomínate si vy na starých rodičov?
Otec pochádzal z Badína pri Banskej Bystrici. Veľmi často sme tam nechodili, pretože naši boli dosť zaneprázdnení. Starí rodičia z maminej strany žili v Bratislave, ale my sme si ich už veľmi neužili, čo je škoda, pretože boli vynikajúci. Starý otec bol svojho času riaditeľom veľkej firmy a považovali ho za buržuja. Mal problémy už aj kvôli svojmu priezvisku Güttler a synovi, teda maminmu bratovi, ktorý v roku 1968 emigroval. Učil nás po nemecky a mal svojský humor. U nás na oslave ho vždy niekto vyprovokoval, aby urobil stojku, a on ju ako 80-ročný na počkanie aj urobil. Bol ako vystrihnutý z Burianových filmov. Otcov otec bol zase baník s obrovským srdcom. Miloval som ho. Jeho si pamätám asi najviac a tiež maminu mamu. Babičku, ktorú som zbožňoval.
