V roku 2014 venujeme týmto velikánom samostatný seriál článkov. Jedným z nich bol aj Ján Jesenius – priekopník modernej lekárskej vedy a anatómie.
Jeho objavy boli prevratné, neraz dokonca vyvolali pohoršenie. V lete roku 1600 vykonal prvú verejnú pitvu v strednej Európe, jeho prácu nad telom odsúdeného obesenca sledovali viacerí poprední učenci svojej doby. O pár rokov neskôr napísal cennú vedeckú prácu, v ktorej vysvetľuje, ako rozpoznať choroby podľa farby a zloženia krvi.
Veľká kariéra
Slávny učenec z čias humanizmu a renesancie sa narodil v poľskom meste Vroclav, jeho otec však pochádzal z Turca a mal slovenské korene. Mladému Jánovi sa dostalo vynikajúce vzdelanie, študoval filozofiu v nemeckom Wittenbergu a medicínu v Lipsku a Padove. „V roku 1593 sa stal dvorným lekárom saského panovníka v Drážďanoch a o rok nato dosiahol svoj vytúžený cieľ – menovali ho za profesora anatómie a chirurgie na wittenberskej univerzite, kde sa stal neskôr rektorom,“ uvádza publicista Ján Barica.
Poprava na námestí
Jeseniove vedomosti si všimol aj cisár Matej II., na jeho viedenskom dvore totiž pracoval ako osobný lekár. Tri roky potom strávil talentovaný učenec na cestách po Európe, dokonca sa stal aj profesorom histórie.
Ján Jesenius nebol iba nadšeným lekárom, zaujímal sa aj o politiku, čo sa mu, žiaľ, stalo osudné. Zúčastnil sa na českom stavovskom povstaní proti Habsburgovcom, po jeho potlačení bol popravený na pražskom Staromestskom námestí. Dnes je po Jánovi Jeseniovi pomenovaná nielen lekárska fakulta v Martine, ale aj malá planétka.
Ján Cibuľa (* 1932 - † 2013): Za Rómov bojoval vo svete
Významným lekárom bol aj Ján Cibuľa, rodák z Klenovca (okres Rimavská Sobota), ktorý zároveň patril k najvýznamnejším rómskym osobnostiam na svete. V roku 1971 spoluorganizoval prvý kongres Medzinárodnej únie Rómov v anglickom Opringtone, neskôr sa stal prezidentom tejto organizácie a záujmy Rómov hájil aj na pôde OSN. Cibuľa písal články o kultúre Rómov, vystupoval v televíznych relá- ciách, dokonca bol navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny za mier. Získal Kultúrnu cenu mesta Bern ako druhý cudzinec po fyzikovi Albertovi Einsteinovi.
