Sonda dostala pomenovanie podľa preslávenej Rosettskej dosky, na základe ktorej vylúštili hieroglyfy. Konštruovala ju Európska kozmická agentúra ESA. Odborníci z košického Ústavu experimentálnej fyziky sa podieľali na výrobe elektronického servisného systému. „Pracovali sme na tom v medzinárodnom tíme 1,5 roka. Úlohou interfacu bude zabezpečenie komunikácie medzi orbiterom sondy a landerom Philae, ktorý má pristáť na kométe,“ vraví Ján Baláž z oddelenia kozmickej fyziky. Dnes bude tento systém veľmi dôležitý pri odpájaní modulu od sondy. Philae jej bude vysielať dáta rádiovými signálmi, ktoré Rosetta potom pošle na Zem.
Do vesmíru vyletela 2. marca 2004. Odvtedy na obežných dráhach prekonala doslova astronomických 6 550 miliónov kilometrov. Vedci dnes i na Leteckej fakulte Technickej univerzity Košice sledujú priamy prenos z riskantného pristávania na kométe. Philae bude z orbitera klesať 7 hodín. Vedci dúfajú, že pomocou 21 výskumných aparatúr bude môcť Rosetta preskúmať podmienky na kométe. „Ostala v podobe, ako bola Zem pred 4,6 miliardy rokov, keď sa začala formovať. Budeme vidieť, ako vyzerala Slnečná sústava vtedy, keď Zem vznikala,“ povedal Jozef Kozár z Leteckej fakulty Technickej univerzity Košice, ktorý sa venuje kozmickým technológiám. Pristátie sondy by teda mohlo prispieť k odhaleniu, ako vznikol život na Zemi.
Kométa 67/P
- priemer: 4 km
- dvojité jadro
- povrchová teplota: -70 °C
