Netanjahu podľa agentúry Reuters spresnil, že skončenie intenzívnych bojov v Pásme Gazy umožní Izraelu rozmiestniť viac jednotiek do boja proti Iránom podporovanému hnutiu Hizballáh v Libanone.
Vojnu v Pásme Gazy rozpútali útoky zo 7. októbra 2023, keď palestínske komandá prenikli na juh Izraela a zabili tam približne 1140 ľudí, väčšinou izraelských civilistov. Zároveň zajali aj približne 250 rukojemníkov. Zhruba polovica z nich zostáva podľa Izraela naďalej v zajatí, pričom o viacerých sa predpokladá, že boli medzičasom zabití. V reakcii na útok spomínaných palestínskych kománd podnikol Izrael najprv nálety a neskôr aj pozemnú operáciu v Pásme Gazy.
Tieto Netanjahuove výroky zazneli v rozhovore pre jednu z izraelských televízií - šlo o vôbec prvý rozhovor izraelského premiéra médium vysielajúce v hebrejčine od 7. októbra 2023.
Komentoval v ňom aj okolnosti vpádu palestínskych teroristov do Izraela. Na otázku, či svoj podiel na ňom mal odmietavý postoj záložníkov izraelskej armády, ktorí v reakcii na spornú justičnú reformu presadzovanú izraelskou vládou odmietli nastúpiť do služby v armáde, Netanjahu uviedol, že mesiace protivládnych protestov proti vládnej reforme boli "katastrofa, ktorá prišla z ľavej časti politického spektra.“
Doplnil, že odmietnutie záložníkov nastúpiť do služby v armáde bolo "dôležitým faktorom" neúspechu v súvislosti s masakrom civilistov zo 7. októbra, "ale nie hlavným".
Ako je známe, svoj podiel zodpovednosti za zlyhania, ktoré viedli k útoku vedenému radikálnym palestínskym hnutím Hamas, priznali viacerí vysokopostavení príslušníci izraelských tajných služieb i armády.
