S výhrou 50 000 eur sa rozlúčil, ale to nie je to najhoršie, čo ho v živote postretlo. Hladoval nielen na Farme, ale aj pri svojich rodičoch...
Ľuboš je dobráčisko od kosti. Nečudo teda, že na svoju dobrotu v markizáckej reality show doplatil. Napriek tomu, že je tichý, nekonfliktný a pracovitý, na Farme vydržal len tri týždne. Vyskúšal si, aké to je byť farmárom týždňa, ale aj sluhom.
„Oveľa ťažšie je zadeľovať medzi ľudí prácu, dozerať, aby ju urobili, riešiť hádky, rozbroje, ako robiť poskoka v kuchyni. Navyše, farmár týždňa si ešte zlízne aj kritiku od hospodára,“ priznáva mladý muž. Aj jeho na Farme neférovo dobehli Jano s Tiborom, keď na strechu kurníka dosky nepribili, ale len poukladali. „Viem, že to urobili schválne ako podraz,“ tvrdí Ľubo, ktorý doplatil na dôverčivosť, keďže prácu po farmároch neskontroloval.
Intrigán Tibor
Práve Jano a Tibor sa pasujú na Farme za odborníkov, ktorí všetko vedia a všetkému najlepšie rozumejú. Pritom je každému jasné, že oveľa viac rozprávajú, ako robia. Nehovoriac o ohováraní.
„Najviac intriguje Tibor. Ten ohovára každého, s ktorým práve nie je. Ohováral a vysmieval sa z Janovej roboty, ale len dovtedy, kým Jano neprišiel medzi nás. Potom zostal ticho. Navyše, prekrúcal veci, ako sa mu to práve hodilo,“ spomína Ľuboš, ktorému nie je jedno, že zo súťaže vypadol a s odstupom času si uvedomuje, že aj on mal v prvom rade bojovať sám za seba. Čo sa teda stalo?
Prerátal sa
Staré známe porekadlo hovorí, že za všetkým hľadaj ženu. A potvrdilo sa to aj v tomto prípade. Bola ňou nežná, usmievavá Anička. Práve o nej a o Ľubkovi začali kolovať reči, že to medzi nimi iskrí. „Nie, nič medzi nami nie je,“ presviedča Snopko. Či už z lásky, alebo z priateľstva, jedno je isté - Ľubo sa kvôli Aničke obetoval. „Chcela byť slúžkou, lebo chcela ísť do duelu a domov. Sluhom však nechcela byť spolu s Janom, a tak som sa ponúkol, že by som to zobral,“ hovorí pokorne vyhodený farmár. Ich plán sa premenil na skutočnosť, keď túto informáciu nenápadne posunuli farmárke týždňa. Všetci traja sa však prerátali...
Tiekli aj slzy
„Mysleli sme si, že do duelu pošlú Aničku, pretože ja by som sa im na Farme viac zišiel,“ hovorí Ľuboš, ktorý sa nečakane ocitol v dueli spolu s Viktorom a prehral. „Odchod nebol jednoduchý. Bolo mi to ľúto a priznávam, tiekli mi aj slzy. Teším sa však, že sa o pár týždňov, keď sa Farma skončí, opäť s našou partiou stretnem.“
Kolaps
To, že farmári poslali do duelu Ľuba, zdôvodňovali tým, že je slabý a chorý. Lenže pravda bola inde. „Bol som slabý, ale od hladu! Bolo mi až na odpadnutie. No keď mi zdravotníčka dala vitamíny a nejakú tabletku, cítil som sa lepšie,“ priznáva Snopko. „Mne na Farme chutilo všetko, len bolo toho málo. A to ešte mne a Paťovi odkladala svoje jedlo Mirka. Ona bola môj anjel strážny. Nejedla len, aby mohla dať mne. Mala ma rada a povedala, že takého zaťa, ako som ja, by si priala,“ usmieva sa.
Kolaps z nedostatku jedla však tento mladý muž nezažil po prvý raz. S hladom žil aj počas detstva. „Kedysi sa mi to stávalo často, lebo sme boli veľmi chudobní. Hlad som vtedy zaháňal tak, že som išiel radšej spať,“ priznáva Ľubo, ktorého z pazúrov ťažkého osudu vytiahli jeho krstní rodičia. Žije s nimi tri roky a peniaze z Farmy mali byť pre nich poďakovaním.
Alkoholici
Ľubo sa so svojou o dva roky staršou sestrou Lenkou (21) narodil do sociálne slabej rodiny. Ich rodičia chodili do osobitnej školy v Banskej Bystrici, kde sa aj dali dokopy. „Ľubkova mama sa učila za kuchárku, ale variť nevie, otec je murár. Okrem toho obaja holdovali alkoholu,“ pridáva sa do rozhovoru krstná mama Adriana. „Oni sa nevedia ani o seba postarať. Kým žili v rodičovskom dome, svokra im vždy niečo uvarené doniesla. Ale keď v roku 2009 zomrela, svokor už nevládal sám finančne ťahať prevádzku domu a poslal ich preč.“ Ľubov otec je alkoholik a nepomohlo mu ani protialkoholické liečenie. Kedysi pila aj mama, ale keď ochorela, prestala. Ľubo žil s rodičmi a so sestrou po podnájmoch a v ustavičných dlžobách.
Bez jedla celý deň
Keďže podnájom nikde nesplácali, skončila rodina Snopkovcom v dome u muža, kde sa schádzali bezdomovci. „Sociálne dávky rodičom vydržali najviac týždeň. Zvyšné tri týždne som hladoval,“ spomína Ľubo.
„Niekedy som nemal ani na lístok na autobus, aby som mohol ísť do školy. A keď som tam išiel, bol som hladný. Nemal som ani desiatu. Najhoršie na tom bolo pozerať sa na spolužiakov, ako jedia. Nechodil som ani na obedy,“ vraví smutne. „Rodičia ma našťastie nebili, ale nemám ani žiadnu peknú spomienku, ktorá sa s nimi spája,“ priznáva mladý muž.
Myslel aj na sestru
Ľubov život sa zmenil v okamihu, keď ho prichýlili krstní rodičia. Najskôr tam chodil na pár dní, ale potom už od nich nechcel odísť. Zrejme aj preto, že sa dobre najedol. „Napriek tomu, že som chudý, neviem sa dojesť. Akoby som mal ten pocit hladu niekde hlboko v sebe zakorenený,“ premýšľa Ľubo. „Denne kupujem rožky, peceň chleba a varím 12 litrov polievky pre päťčlennú rodinu. Keď začal u nás Ľubo bývať, robila som mu na desiatu 14 rožkov. Nosil z nich však aj svojej sestre Lenke,“ hovorí domáca pani. „Je to dobrý chlapec, len možno trošku tvrdohlavý,“ dodáva s úsmevom krstná Adriana.
