Po zásahu bleskom nedávno tragicky zahynul aj jej mladší syn a v rovnakom čase si siahal na život aj jeho starší brat. Spoveď pani Gabriely (54) z Petrovian pri Prešove je popretkávaná mnohými slzami, obrovským žiaľom a nezodpovedanými otázkami. Rany na srdci sa veru len tak nezahoja, no žiť treba, lebo spomienky na najbližších za to stoja! Najťažšie bremeno nosí táto povolaním opatrovateľka od augusta.
Syn Marek († 26) totiž v Petrovanoch nedokončil premiérový tréning, pretože blesk ho zasiahol tak, že prakticky nemal šancu. Po dvoch týždňoch skonal. „Ja som síce verila stále, ale podľa lekárov bol na tom kriticky a bez nádeje na vyliečenie. Zostal v kóme, z ktorej sa ani neprebral...“ takto pri zapálenej sviečke na cintoríne so zármutkom spomína jeho nešťastná mama. Marek mal pred sebou futbalovú budúcnosť, bol stále veselý, milý a ku všetkým priateľský.
Teraz mu však môže do neba len nechať odkaz. „Marek, počkaj ma tam, prosím. Ja totiž neustále len čakám, že príde domov z roboty, pozdraví sa, no zostal mi už len jeho veľký a krásny úsmev,“ narieka pani Gabriela, ktorej starší syn Jozef deň pred spomínaným augustovým nešťastím na ihrisku pojedol lieky a takmer tiež zomrel. „Bolo to z nešťastnej lásky, ale už je dobre. Musíme ďalej žiť,“ správne hovorí ťažko skúšaná žena.
Veď pred 11 rokmi prišla aj o manžela, tiež Jozefa († 50), ktorý spáchal samovraždu! Jeho silná a statočná manželka však všetok zármutok so cťou zvláda. „Je to náročné, schudla som asi 10 kíl, ale pri živote ma držia vnúčatá najstaršej dcéry Viery (33) - Sabina (13), Branislav (9) a Adam (6). To sú moje slniečka, ktoré ma vždy vystískajú a vlejú mi nádej, aby som sa vzchopila,“ dodala o svojich životabudičoch táto Petrovanka.
