"Nedávna jednostranná provokácia Číny nielenže podkopáva status quo mieru a stability v Taiwanskom prielive, ale je aj zjavnou provokáciou voči medzinárodnému poriadku, čo vyvoláva vážne obavy a odsúdenie zo strany medzinárodného spoločenstva," uviedla vo vyhlásení kancelária taiwanského prezidenta.
Ukončenie dvojdňových vojenských cvičení čínskej armády v okolí Taiwanu oznámili v noci na sobotu čínske štátne médiá. Manévre označili za skúšku schopnosti čínskej armády zmocniť sa tohto samosprávneho ostrova.
Vojenský analytik pre štátnu tlačovú agentúru Sinchua povedal, že lode čínskej armády sa k brehom Taiwanu dostali "bližšie, ako kedykoľvek predtým". Cvičenia zahŕňali simuláciu útokov na vedúcich predstaviteľov Taiwanu, ako aj na tamojšie prístavy a letiská, priblížili čínske štátne médiá. Podľa taiwanského ministerstva obrany nasadila Čína do manévrov celkovo 111 vojenských lietadiel a desiatky bojových lodí.
Peking spustil vojenské cvičenia v Taiwanskom prielive tri dni po inaugurácii nového taiwanského prezidenta Laj Čching-tea. Peking ho označuje za nebezpečného separatistu. Laj rovnako ako jeho predchodkyňa Cchaj Jing-wen odmieta nároky Číny na zvrchovanosť nad Taiwanom a tvrdí, že o budúcnosti ostrova môžu rozhodnúť len jeho obyvatelia.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily. V posledných rokoch zvýšil tlak na Tchaj-pej a k ostrovu takmer denne vysiela vojenské lietadlá a lode.
