Znepokojilo to i šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho (63). Možností, ako zareagovať po napadnutí, má Izrael niekoľko. Menej pravdepodobná sa javí tá, že sa výhradne ponesú v diplomatickej rovine. Koniec-koncov toto poprela aj krajina, keď v pondelok zasadol vojnový kabinet. Podľa stanice Channel 12 sa hovorilo o niekoľkých variantoch, pričom vo všetkých prípadoch išlo o protiúder, ktorý bude Irán bolieť, ale zároveň nerozpúta vojnu.
Cieľom zasadnutia kabinetu bolo zvoliť reakciu, ktorou nezablokujú výraznú pomoc a podporu z USA, keďže prezident Joe Biden výrazne odrádzal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua od akejkoľvek výraznej odpovede. Izraelčania v súčasnosti podrobne intenzívne analyzujú zoznam potenciálnych cieľov na iránskom území a tiež to, ako predísť eskalácii.
Irán svoj útok na Izrael označil za odplatu za útok z 1. apríla na iránsky konzulát v sýrskom Damasku, pri ktorom zahynulo sedem príslušníkov Iránskych revolučných gárd. Faktom však je, že napriek tomu, že vypálil 300 striel a 170 dronov, nespôsobil mu takmer žiadne škody. Aj preto, že ho avizoval s predstihom a vedeli o ňom aj spojenci, ktorí pomohli so zneškodnením väčšiny striel a dronov.
Eskalácia konfliktu?
Izraelské vzdušné sily majú k dispozícii takmer 300 bojových lietadiel vrátane stíhačiek F-16 či F-15 a F-35, ktoré sú pripravené niesť ťažkú muníciu, schopnú zničiť aj iránske podzemné bunkre. Okolité arabské štáty by im však museli umožniť prelet cez ich vzdušný priestor, čo sa javí ako problém.
V zálohe je aj Sajeret Šaldag, teda špeciálna jednotka izraelského vojenského letectva, ktorá sa špecializuje na tajné operácie vo vnútri nepriateľského štátu. Ako potenciálne ciele protiútoku sa tak Izraelu javia iránske letecké základne, vojenské základne, ropné rafinérie či jadrové zariadenia.
Viac sa dočítate na druhej strane →
