V ňom 60,4 percenta respondentov deklarovalo, že sú rozhodnutí od momentu uzávierky kandidátov, a 12,7 percenta sa vyjadrilo, že sa rozhodlo pred pár dňami. Nerozhodlo sa ešte 19,8 percenta opýtaných. Zvyšní respondenti neplánujú ísť voliť.
Medzi voličmi všetkých relevantných politických strán prevažujú rozhodnutí respondenti. Najnižší podiel nerozhodnutých voličov je medzi voličmi strán Progresívne Slovensko, Smer-SD a Hlas-SD. Najviac nerozhodnutých je medzi voličmi KDH a Republiky. Medzi nerozhodnutými prevažujú ženy (26,9 percenta) nad mužmi (15,6 percenta).
Prieskum zisťoval aj postoj respondentov k tomu, čo vidia ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta vo vzťahu k vláde. Najviac opýtaných (49,8 percenta) si myslí, že nový prezident by mal s vládou hlavne spolupracovať. Ďalších 35,6 percenta očakáva, že prezident bude vláde najmä protiváhou. Pohľad na túto otázku rozdeľuje voličov opozičných a koaličných strán. Väčšina voličov opozície sa priklonila k protiváhe, koaliční voliči uprednostnili najmä spoluprácu. Prezidenta ako protiváhu k vláde vidia výrazne častejšie muži (40,4 percenta) než ženy (31,1 percenta).
Za vlastnosť, ktorou by mal disponovať prezident, najčastejšie respondenti označili, že prezident by mal chápať reálne problémy ľudí. Takmer rovnaký podiel opýtaných by chcel inteligentného a vzdelaného/kvalifikovaného prezidenta. Treťou najčastejšou odpoveďou bolo, že prezident by mal byť slušný a bezúhonný.
Prieskum realizovali od 11. do 15. marca na vzorke 1000 respondentov. Ide o sériu prieskumov, ktoré iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
