Andrej je nielen vášnivý fanúšik krásneho hudobného nástroja, ale na ňom učí aj hrať. „Odmalička som bol fascinovaný ľudovou hudbou. Keď som sa naučil hrať na heligónke, otvorila sa pre mňa brána do sveta hudobného vyjadrovania. Pre mňa je hranie na heligónke ako terapia - únik z každodenných starostí a možnosť vyjadriť svoje pocity prostredníctvom krásnych tónov tohto nástroja. Navyše, veľkú radosť mi prináša možnosť svojou hrou na tento nástroj obohacovať a rozveseľovať ostatných poslucháčov okolo seba. Som presvedčený, že ak si raz vypočujete zvuky heligónky, rovnako sa zamilujete do tohto nádherného nástroja,“ opisuje svoj vzťah k heligónke. Dokonca je spoluzakladateľom Heligónkovej akadémie.
Na druhý pokus
Nápad hrať na heligónke v oblakoch vznikol, keď 29. februára skúšal druhýkrát letieť padákom. „Znova som si potvrdil, že najlepšie nápady prichádzajú spontánne. Myšlienka vzlietnuť s heligónkou do oblakov prišla úplne nečakane. Keďže ma okrem heligónky bavia aj adrenalínové dobrodružstvá, rozhodol som sa vyskúšať, aké je to lietať padákom,“ s úsmevom prezrádza Andrej.
Nebolo to však také jednoduché, ako sa zdola zdalo. „Po prvom lete nám nepriaznivé veterné podmienky nedovolili dlho vytrvať vo vzduchu, a tak sme pristáli v obci Teplička nad Váhom pod kopcom Straník. Samozrejme, hneď po pristátí sa počasie zlepšilo, čo nás motivovalo k ďalšiemu vzletu,“ opisuje prvotné ťažkosti. Tak to išli skúsiť znova.
„Následne sme sa znovu dostali na kopec Straník, pričom som navrhol, že by sme mohli ísť mojím autom. Čistou náhodou som tam mal heligónku a keď ju môj inštruktor Marek zbadal, hneď prišli otázky, či by sme ju nemohli zobrať so sebou a skúsil by som zahrať počas letu. A tak sa aj stalo. Heligónku sme teda zobrali so sebou a vzniklo úžasné video. Môžem s hrdosťou povedať, že som prvý na Slovensku a v Česku, kto zahral na heligónke v oblakoch,“ s hrdosťou opisuje nezvyčajný počin hudobník.
