Dnes už sa nik presne nedozvie, čo dohnalo starostlivú ženu k tomu, že sa s dieťaťom v náručí vydala v ústrety vlaku. S podobným trápením, žiaľ, nebola sama. Na Slovensku žije mnoho žien, ktoré sa starajú o ťažko choré či hendikepované deti a robia to často na hrane síl, nehovoriac o financiách a čase pre seba. Medzi nimi je aj Zuzka (57) z Kremnice. Tá sa už takmer tri desaťročia stará o hendikepovaného syna Martina (28). S láskou a ochotou. Otvorene však vraví, že nebyť pomoci rodiny, neprežila by...
Zuzana (57) z Kremnice po rozvode sama vychovávala svoje dve milované deti, obe s ťažkými diagnózami. Dnes už je na svete len syn Martin (28). Dcérka Sofinka († 13) pred 4 rokmi zomrela. Obetavá žena aj napriek bolesti zo straty dieťaťa nezanevrela na svet a snaží sa tešiť z maličkostí. Rovnako tak Martin, odkázaný na vozík. Je mimoriadne inteligentný a študuje na vysokej škole. Spolu žijú v spleti rehabilitácií, operácií, lekárov a denných potrieb každý jeden deň v roku. Voľno je tu neexistujúci pojem...
Rodičia museli čeliť vážnej diagnóze nenarodeného dieťatka.
Dvojnásobné trápenie
Osudom skúšaná päťdesiatnička rozmotáva príbeh plný utrpenia aj bezpodmienečnej lásky. „Obe deti sa mi narodili predčasne. Sofinka bola na tom horšie, mala aj Westov syndróm a nakoniec kvôli nemu aj zomrela. Nenadýchla sa,“ plače. Martin sa narodil v 32. týždni a trpí mozgovou obrnou.
„Je odkázaný na invalidný vozík, o obe deti som sa od začiatku sama starala, poberám opatrovateľský príspevok. Niekedy, keď som ich večer osprchovala, tak som sa ja pod sprchou potom modlila, aby som nespadla od únavy,“ povie tíško. Zuzka syna všade tlačí na vozíku. Aj do školy, kde študuje nemčinu. „Vyštudoval históriu. Pre neho je však problém fyzicky naraz študovať aprobáciu dvoch predmetov, tak ich musí urobiť dva razy,“ vraví s tým, že druhú vysokú školu si musia hradiť sami.
