Predložky s, z, v, k vokalizujeme vtedy, keď sa nasledujúce slovo začína na rovnakú alebo výslovnostne podobnú spoluhlásku ako daná predložka: k meníme na ku napríklad pri spojení - ku knihám, ku kartám, ku golfovému ihrisku (v tomto prípade ju vyslovujeme [gu]). A aj vtedy, ak je rovnaká druhá alebo tretia spoluhláska v danom slove, ktoré nasleduje po predložke: ku škole, ku skrutke.
Sú prípady, keď sa daná predložka vokalizuje, aj keď vyššie uvedené pravidlá neplatia. Ide o situácie, v ktorých potrebujeme uľahčiť výslovnosť: ku cti.
Vokalizovaná býva aj predložka s, ktorá sa mení na so: so sebou, so Simonou, so ženami... Predložku so vyslovujeme [zo] okrem jediného prípadu - so [so] mnou.
Predložku z vokalizujeme na zo: zo zjavenia, zo smrti, zo žalúdka... Ale taktiež aj predložku v na vo: vo vlasoch, vo dverách, vo štvrtok...
