Ako by mal rodič teda postupovať?
- Hlavne veľa komunikovať so svojimi deťmi. Nejde všetko len zákazom, komunikácia je dôležitá, rozprávaním a vysvetľovaním sa veľa dá dosiahnuť. Ale ak je niekto závislý, už vysvetľovanie nepomôže, musí prísť prísnejšia regulácia. Prípady z praxe psychiatrov sú hrozivé, dieťa vytiahne na druhé dieťa nôž, lebo mu bol zobraný mobil a podobne. Chybu robia aj rodičia, keď ešte aj pri dojčení, namiesto vytvárania empatie s dieťaťom, pozerá matka do mobilu.
Aké signály už rodičom môžu napovedať, že dieťa je od mobilu závislé?
- Základným znakom je, že sa od mobilu dieťa nevie odrhnúť. Môže ísť napr. ísť hrať futbal, uprednostní zostať doma a pozerať do mobilu. Mobil je pokušiteľ aj v škole, dieťa vie, že má byť pozorné a počúvať učiteľa, napriek tomu pod lavicou pozerá na telefón. Následne potrebuje dvojnásobný čas, aby sa znovu začalo sústrediť. Viete, najväčší tvorcovia počítačov či mobilov, ako je Bill Gates svojim deťom mobil nedávali, lebo vedeli, čo robí s ich mozgom.
Nebolo by lepším riešením zo strany ministerstva navýšiť počet psychológov v školách?
- Áno, to by bolo ideálne, súhlasím. Základom je pomôcť rodičom, aby boli kvalitnými rodičmi, následne učiteľom. Učiteľ je ten nasledujúci človek, ktorý môže dieťaťu pomôcť, keď rodič zlyháva. Preto vzdelaní dospelí sú záchranou pre deti a, samozrejme, psychológovia, veľa psychológov je ideálna méta. Bohužiaľ, to tak aktuálne nie je.
