"Po detailnejšom geodetickom zameraní sa počiatočné odhady množstva ľadu v jaskyni ukázali prekvapivo presné: objemom 115.000 až 120.000 kubických metrov (m3), ktorý bol v roku 1995 spresnený modernejšími metódami na 110.000 m3, patrí jaskyňa medzi najväčšie na svete," upresnil riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás. Doplnil, že súčasný ľad má maximálnu hrúbku okolo 25 metrov.
Najstarší ľad v jaskyni má podľa SAV približne 2600 rokov. "Prvé georadarové merania hrúbky a charakteristiky ľadu máme z roku 1995. V porovnaní s výsledkami pravidelných meraní od sezóny 2011/2012 nastal v niektorých častiach jaskyne úbytok ľadu o jeden až dva metre, ale v iných ho pribudlo," povedal Madarás. Priblížil, že v čase objavu jaskyne bola zaľadnená aj jej vstupná časť. V súčasnosti sa tam ľad nenachádza. Bolo to podmienené úpravou vstupného priestoru aj stavom vegetácie. "Naopak, súvislá vrstva ľadu s hrúbkou niekoľkých metrov sa nachádza v súčasnosti v spodných častiach jaskyne, ktoré v čase objavu zaľadnené neboli," podotkol vedec.
Na zmeny ľadového prostredia vplýva prítomnosť návštevníkov aj technická prevádzka. Negatívne vplyvy sa podľa SAV darí zmierňovať prísnym sezónnym návštevným poriadkom, ale aj technickými zmenami osvetlenia. V jaskyni aplikujú súbor geodetických a geofyzikálnych meraní, pretože ľad sa dynamicky vyvíja, reaguje na sezónne zmeny, pohybuje sa, topí, narastá, sublimuje. "Účelom meraní je zistenie hrúbky a objemu ľadového masívu v rôznych častiach jaskyne, zaznamenávanie zmien hrúbky ľadu na rovnakých stanovištiach - dynamika ľadu, jeho topenie alebo pribúdanie v rôznych častiach jaskyne. V sezóne 2019/2020 napríklad v Malej sieni, bližšie k východu z jaskyne, ubudlo 127 m3 ľadu, ale vo Veľkej sieni ho pribudlo 84 m3," uviedol geológ.
Najhlbšia jaskyňa na svete: Gruzínska Veryovkina
Dobšinská ľadová jaskyňa má výhodu v tom, že sa nachádza v severnej časti Slovenského raja. Ten z dlhodobého klimatického hľadiska patrí k najchladnejším lokalitám na Slovensku do nadmorskej výšky 1000 metrov, priblížila SAV. Poukázala však na to, že pre kratšie zimy, miernejšie zimy so znižujúcim sa počtom veľmi chladných dní, skracovaním sérií chladných dní, s chudobnejšou snehovou pokrývkou, bohatšie letné zrážky a aj vplyvom turizmu môže v dlhodobom horizonte dôjsť k zmenám v podzemí. "Preto je detailný dlhodobý monitoring ľadu nesmierne potrebný," doplnila akadémia.
