Bystrík pochádza zo športovej rodiny. „Hrával som hádzanú aj basketbal, len som chcel byť v niečom trošku lepší než môj starší brat, tak som sa začal ako 18-ročný učiť hrať na gitare,“ spomína s úsmevom spevák. „Keďže som najskôr nevedel hrať prevzaté pesničky, začal som si vymýšľať svoje.“
SuperStar? Nie
Neskôr teda začal hrávať v rôznych trnavských podnikoch. „Všimol si ma tam Jožko Stopka, ktorý bol manažérom Riša Müllera a šéfom jednej vydavateľskej firmy, a dal mi na seba číslo, aby som sa mu ozval. Zavolal som mu až o tri dni, stretli sme sa a pozval ma do nahrávacieho štúdia, kde bol Ivan Tásler a celá plejáda ľudí zo šoubiznisu, ktorí si vypočuli moje pesničky. Dali ma do televízneho projektu Kapela na predaj a tam si ma zas všimol Jožko Šebo. Páčilo sa mu to a spýtal sa ma, či nechcem skúsiť súťaž Coca-Cola PopStar, ktorú sa mi v roku 2005 podarilo vyhrať. Odvtedy je to už 20 rokov, čo sa živím hudbou,“ hovorí Bystrík, ktorému sa podaril hneď prvý úspech s pesničkou Či to nie je sen.
„Začala sa hrávať v rádiách a vtedy Jožko poznamenal, že to vyzerá, že by to mohol byť hit. Prišla však prvá SuperStar a išli sme do úzadia, pretože okolo tejto súťaže bol obrovský boom. Skoro rok sme nič nerobili, lebo o to nebol záujem. Necítili sme to len my, ale aj veľké spevácke mená.“ Ísť do tejto šou mu však nikdy nenapadlo. „Hlavne som už v tom období mal podpísanú zmluvu s vydavateľstvom, takže by to ani nebolo možné. Ale neviem, či by som sa na to vôbec dal, nie som extra spevák, robím si len vlastné pesničky, takže neviem, či by som uspel,“ vraví skromne.
