Azda najviac diskutovanými boli premlčania pri znásilneniach, ktoré mala novela Trestného zákona skracovať. Vláda však napokon ustúpila a premlčacie lehoty zostanú bez zmeny. To však nie je jediná zmena, ktorú tento týždeň vládna koalícia predstavila. Na čo ešte zmenili názor?
Premlčanie pri znásilnení
Keď sa schvaľovala novela Trestného zákona, zarezonovalo skrátenie premlčacích lehôt z 20 na 10 rokov. Vody rozvíril výrok poslanca Smeru Glücka: „Premlčacia doba začne plynúť momentom znásilnenia ženy. Tak asi o tom vie, všimne si to, keď ju niekto znásilní, a môže trestný čin nahlásiť.“ Vrátenie pôvodnej lehoty predložil minister spravodlivosti Susko.
Návrh na opravu lehôt predložili do vlády preto, lebo prezidentka Čaputová nevyužila svoje právo a pripomienku k premlčacím lehotám nepripojila k svojmu vetu. Účinnosť tejto zmeny navrhuje na 15. marca a chce, aby o nej poslanci rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Zmena premlčacích lehôt, ako pôvodne presadili, je podľa neho v poriadku, no nechcú z toho robiť tému pre prezidentské voľby či opozíciu.
Ochrana oznamovateľov
Aj v prípade novely zákona o ochrane oznamovateľov koalícia cúvla a z parlamentu ju stiahli. Pôvodne o nej chceli rokovať v skrátenom konaní. Stopli to priamo v strane Hlas, odkiaľ myšlienka novelizácie prišla. Poslanec Migaľ hovorí, že sa tak stalo po diskusiách vnútri aj s tretími stranami. Na potrebnosť novely upozornil minister vnútra Šutaj Eštok, keď policajti okolo Jána Čurillu získali status chránených oznamovateľov.
Ochranu spochybňoval, označoval ju za účelovú a vyhlásil, že policajti status získať nemôžu. Problémom však bolo, že novela umožňovala otvárať aj prípady, v ktorých získali oznamovatelia ochranu. Po upozornení prezidentky aj generálneho prokurátora na túto retroaktivitu, Peter Pellegrini prisľúbil zmenu.
