Zároveň navrhla pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej návrhu nerozhodne. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
"Prezidentka v podaní napáda proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní aj jeho obsah. Okrem iného kritizuje porušenie pozitívneho záväzku štátu efektívne postihovať trestnú činnosť a chrániť práva občanov poškodených trestnou činnosťou," uviedol Strižinec.
Čaputová je presvedčená, že kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť, a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu. Dosah týchto zmien je podľa prezidentky ešte zvýraznený prostredníctvom posilnenia procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku.
Hlava štátu takisto upozorňuje na hrozbu zásahov do práv poškodených, ale aj obvinených na spravodlivé konanie. Pripomína, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa živé spisy presunú na osem krajských prokuratúr. "Napadnutý zákon pritom neobsahuje žiadnu legisvakanciu, počas ktorej by sa prokuratúra vedela pripraviť technicky, personálne a organizačne na zmenu príslušnosti prokuratúr tak, aby v spisoch nedochádzalo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti," podotkol Strižinec.
