Napriek tomu úspešne vyštudoval a maľuje nádherné obrazy. Talentovaný umelec však neprestal túžiť po tom, ako by si mohol uľahčiť svoj život, ktorý je pre chýbajúcu ruku často komplikovaný. Sníva o protéze, ktorá by nahradila funkčnosť chýbajúcej končatiny. Tú mu však poisťovňa neuhradí. Dôvody vás možno prekvapia...
Michal nemal ani tri roky, keď ho nešťastie na dedinskej zabíjačke poznačilo na celý život. Ako dieťaťu mu totiž mlynček na mäso pomlel predlaktie. Žiaľ, prišiel o ľavú ruku po lakeť, museli mu ju amputovať a učil sa žiť len s jednou hornou končatinou. To vôbec nie je ľahké.
„Najväčšie problémy mi robia činnosti, počas ktorých je dôležité zapájanie jemnej motoriky a pri ktorých by ste si nikdy nepovedali, že pre niekoho môžu byť problémom. Napríklad viazanie šnúrok na topánkach, otváranie zubnej pasty a nanášanie pasty na kefku, otvoriť fľašu s vodou a neobliať sa pri tom, všetky úkony v kuchyni, šoférovanie a veľa iných,“ opisuje svoje denné problémy Michal.
Starosti s protézou
Napriek všetkému je veľmi pozitívne naladený, aj keď si musí dávať väčší pozor na to, čo a ako robí. „Najčastejšie mám problémy, keď sa niekam ponáhľam a viem, že nemám čas byť precízny a trpezlivý. A nehovoriac o tom, keď sa na verejnosti hanbím niečo si pridržiavať zubami. Je to stále nepríjemný pocit,“ priznáva pokorne. V niektorých situáciách si musí aj zložiť protézu, čo na verejnosti robí veľmi nerád. „Mám taký pocit, že kýpeť musím mať zakrytý a donedávna som si nevedel ani predstaviť zložiť si protézu z kýpťa. Avšak aj ja si chcem užívať život čo najviac, preto na kúpalisku alebo na pláži protézu nemám a na pohľady ľudí si postupom času zvykám,“ odhaľuje pocity, ktoré chýbajúca ruka vyvoláva.
Aká odpoveď mala prísť Michalovi z poisťovne si prečítajte na druhej strane
