Blíži sa Valentín. Oslavujete nejako špeciálne tento sviatok?
Monika: Práve na Valentína máme výročie zasnúbenia, takže tento sviatok vnímame a mám ho veľmi rada. Páči sa mi, že vtedy môžeme prejaviť lásku komukoľvek a nemusí to byť len o zamilovanosti. My musíme, lebo Jaro sa so mnou práve vtedy náhodou zasnúbil. (smiech)
Ste až taký romantik, že ste si vybrali zasnúbenie práve na Valentína?
Jaro: Asi nie, ale keď už to má byť dátum, ktorý si treba zapamätať, tak nech je to Valentín. (smiech) Ani neviem, čo ma k tomu viedlo.
Monika: Bol si chorý, mal si horúčku, tak si bol taký citlivejší. (smiech)
Jaro: Asi som blúznil. (smiech)
To blúznenie už však trvá 15 rokov...
Jaro: Som za to veľmi rád, teplotu už nemám, už len blúznim. (smiech)
Bolo to zasnúbenie romantické?
Monika: Určite, ale bola som zaskočená, prekvapená. Nechcel mi dať ani pusu, lebo mal chrípku, takže to bolo také zvláštne. Tesne potom sme robili nejaký rozhovor, tak z toho dňa náhodou máme aj fotku. Určite to bolo romantické, ale nie nejako okázalo, čo mi vyhovovalo.
Jaro: Chcel som jej tým povedať, že ak si ma raz bude chcieť zobrať, som pripravený.
Monika: Jaro totiž vedel, že sa nechcem v žiadnom prípade vydávať. Bola som si istá, že sa nikdy nevydám. Predstava svadby bola pre mňa príšerná. Potešila som sa teda zasnúbeniu a mala som pocit, že pri ňom zostaneme.
Čo teda zmenilo váš názor?
Monika: Vzťah s Jarom, jeho pohľad na lásku, na vzťah, na to, ako ma ľúbil, tak som sa tomu otvorila. Pocítila som pri ňom, že to je to, čo chcem, a že si ho chcem zobrať.
