Spolu s ňou skladalo skúšky aj 8 Poliakov. Z celej skupiny skúšky spravila ako jediná. Ivana prezradila, aká náročná cesta to bola, čo všetko musela za svojím snom absolvovať, na akých lodiach sa plavila a aj to, aké privilégiá má počas plavieb.
Ivanin životný príbeh o tom, ako sa z rodenej Košičanky vypracovala na veliteľku námorných lodí, by vystačil aj na knihu. Po gymnáziu sa rozhodla študovať masmediálnu komunikáciu v Trnave. Keď sa blížil koniec prvého ročníka, chcela pracovať alebo len tak relaxovať niekde v zahraničí. Pri hľadaní destinácie jej do očí udrel kapitánsky kurz v Chorvátsku. „Pripadalo mi to ako skvelá možnosť na strávenie aktívnej dovolenky, niečo sa naučiť a ešte k tomu získať aj preukaz odbornej spôsobilosti,“ spomína.
Študovala v poľštine
Námorný život jej učaroval, a tak popri štúdiu rok a pol získavala informácie o živote na mori. Aj keď sa o štúdium na námorníckej škole začala intenzívne zaujímať, dlho to pred rodinou aj známymi tajila. Dokončila bakalárske štúdium v Trnave a prihlásila sa na námornú školu do poľskej Gdyne. Aj keď niekoľko Slovákov ovláda svoje jachty napríklad na Jadrane, majú len oprávnenie na vedenie rekreačného plavidla na mori, ktoré je plné obmedzení. Takéto preukazy sa dajú získať už po týždennom kurze na jachte a po zvládnutí ústnej skúšky.
Získať titul veliteľa námornej lode, čo sa Ivane podarilo ako prvej Slovenke vôbec, si vyžaduje roky štúdia, dlhé mesiace praxe na lodiach. Na získanie titulu je nutné sa prihlásiť na námornú školu, univerzitu alebo akadémiu. Takáto škola trvá od troch do šiestich rokov, záleží na krajine. Je to kombinácia semestrov strávených v univerzitných laviciach a praktickou časťou štúdia na mori.
