Vodič Lukáš (18) a spolujazdec Martin (16) sa síce zranili, no z ťažkej nehody vyviazli živí. Posledné sekundy pred fatálnym nárazom bude mať Martin pred očami do konca života. Po prepustení z nemocnice len ťažko hľadal slová, ktoré by opísali žiaľ nad stratou kamarátov. Havária, ktorá sa stala v pondelok popoludní, zanechala na jeho duši hlboké stopy. Pre Nový Čas prehovoril, čo sa dialo v aute smrti pred nárazom.
Partia kamarátov bola v osudný deň v Považskej Bystrici. Išli zo školy. Nikto z nich však nečakal, že domov prídu len dvaja. „Auto šoféroval Lukáš (18), ja som sedel vedľa neho,“ začína rozprávanie statočný Martin (16), ktorý akoby zázrakom prežil strašný náraz. Pôvodne sedeli v aute len traja, no na zastávke uvideli stáť Mateja († 22), ktorému ponúkli, že ho odvezú domov.
Zúfalý krik v aute
Hoci Lukáš nemal mnoho šoférskych skúseností, po ceste domov sa snažil zrejme pred kamarátmi vytiahnuť. Martin hovorí, že mu v osudné minúty nebolo veru všetko jedno. „Všetci sme kričali, aby spomalil, išiel veľmi rýchlo. V tej zatáčke predbiehal auto a musel sa rýchlo vyhnúť, lebo aj oproti nám išlo auto. Viem, že sme narazili, všetko z auta vyletelo, udrel som si hlavu a už si nič nepamätám. Keď som sa prebral, bol som celý od krvi a vystúpil som z auta,“ hovorí Martin, ktorého rodičia sú nesmierne šťastní, že ich syn žije.
Čo ho zachránilo?
Martinova mama má slzy na krajíčku a ďakuje Bohu, že prežil. „Sme vďační, že žije, on sa nám po druhý raz narodil,“ povedala ustarostená žena, ktorá má ešte štyri deti. Všetci sú Martinovi nesmiernou oporu. „To, že som bol spolujazdec, ma vlastne zachránilo,“ podotkol študent stavebnej školy, ktorému je veľmi ľúto, že vyhasli životy jeho kamarátov... „Tí, čo sedeli vzadu, žiaľ, neprežili,“ dodal zlomeným hlasom.
