Množstvo zemných násypov a zasypaných ciest si približne pred 20 rokmi všimol archeológ Stéphen Rostain z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS). V tom čase si však neuvedomoval, ako to všetko navzájom súvisí. Rostain je jedným z autorov štúdie, ktorá vo štvrtok vyšla v odbornom žurnále Science.
Archeológovia na meranie použili technológiu svetelnej detekcie a merania rozsahu známu pod skratkou LiDAR. Analýza údajov nasnímaných na zalesnených úbočiach Ánd odhalila hustú sieť osídlení a ciest, ktoré ich navzájom prepájali. Osídlenie podľa dostupných údajov trvalo približne 1000 rokov.
Mestá v údolí rieky Upano boli obývané v období 500 pred n. l. až 300 – 600 n. l., teda približne v čase existencie starovekého Ríma v Európe, uvádza štúdia.
Obytné a náboženské budovy stáli na približne 6000 zemných násypoch a obklopovali ich obrábané polia s odvodňovacími kanálmi. Najväčšie cesty mali šírku desať metrov, tiahli sa do dĺžky desiatich až 20 kilometrov.
