K určeniu súčasnej kvóty podľa europoslancov nedošlo na základe riadneho vyhodnotenia populácie vlka na Slovensku. "Jediné údaje poskytnuté štátnymi orgánmi vychádzajú z hrubých odhadov, riziko dvojitého započítania a nadhodnotenia počtu vlkov je vysoké a v tejto súvislosti nebol uplatnený princíp predbežnej opatrnosti," uviedli.
Navrhovaná kvóta môže viesť k ohrozeniu priaznivého stavu ochrany vlka, tvrdia Wiezik s Hojsíkom. Považujú ju za rozpornú s cieľom zachovať priaznivý stav ochrany druhu. "Sme presvedčení, že kroky, ktoré mal členský štát prijať na základe rozhodnutia EK o ukončení konania o porušení právnych predpisov v roku 2016, neboli prijaté," povedali europoslanci.
V reakcii na list slovenských europoslancov minister Taraba poukázal na návrh EK o preklasifikovaní vlkov do nižšej kategórie. "Je to len potvrdením toho, že hystéria, ktorú na Slovensku spustili mimovládne organizácie aj predošlé vedenie ministerstva, sa nezakladá na tom, ako to hodnotia odborníci na úrovni Európskej únie a v jednotlivých členských štátoch," podotkol.
Rovnako "neopodstatnená a nevedecká hystéria" bola podľa Tarabu spustená aj v otázke medveďov. Verím, že sa mu podarí presadiť mechanizmus, ktorý urýchli elimináciu medveďov nachádzajúcich sa v intravilánoch obcí. Šéf envirorezortu chce, aby usmrcovanie mohli okrem zásahového tímu robiť aj poľovníci. "To celý systém urýchli a zjednoduší a spôsobí zníženie škôd a ohrozenia na živote a majetku občanov," skonštatoval.
Pracovná skupina pre určenie ročnej kvóty lovu vlka dravého rozhodla, že v poľovníckej sezóne 2023/2024 by sa mohlo odloviť 60 vlkov. Vlk je na Slovensku chráneným živočíchom a podľa vyhlášky je zakázané ho úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli. Problém s odstrelom vlka riešila v minulosti aj Európska komisia. Lov vlka dravého bude na základe tejto kvóty možný až po zmene vyhlášky ministerstva životného prostredia.
