Hoci sa situácia na trhu začína postupne stabilizovať, prieskumy ukazujú, že stále polovica slovenských domácností čaká s nákupom potravín na zľavové akcie a necelá tretina nakupuje len základné potraviny. Odborníci z INESS vysvetľujú, ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami, prečo nemáme napodobňovať Maďarov a akých chýb sa má vyvarovať vláda.
Vyššie dane
Odborníci v INESS hovoria, že maloobchod pracuje s veľmi nízkymi maržami. Preto v prípade zavedenia akýchkoľvek daní vždy nastáva ich výrazný prenos do koncových cien pre zákazníka. Tak to bolo aj v prípade osobitného odvodu z roku 2019, ktorý sa do cien potravín preniesol takmer v plnej sile. Zvýšenie daní preto bude v prvom rade znamenať zvýšený rast cien potravín.
Regulačné zásahy štátu
Už dnes sú tieto zásahy pomerne rozsiahle. V prípade, že regulácie obmedzia možnosť vytvoriť si vzťahy so slovenskými dodávateľmi, obchodníci budú nútení budovať silnejšiu spoluprácu so zahraničnými.
Vytváranie republikového reťazca
Na Slovensku je 409 obcí (zhruba 14 % obcí), ktoré majú menej ako 199 obyvateľov a zásobovanie čerstvými potravinami v nich môže byť problém. Vytváranie štátneho reťazca by bolo najnákladnejšie riešenie. Ak by už malo dôjsť k plošnému opatreniu, tak skôr vo forme dotácií týchto mikroobchodov, pojazdných predajní, ktoré by mohli mať daňové zvýhodnenie.
