Na druhej strane je však málo konkrétne. Upozornili na to ekonomickí analytici oslovení TASR. Programové vyhlásenie schválila vláda Roberta Fica (Smer-SD) v pondelok (13.11.), v týchto dňoch o ňom rokuje parlament.
"Znižovanie deficitu aspoň o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) od nás vyžadujú európske i národné rozpočtové pravidlá, takže takýto záväzok sa dá považovať za akúsi povinnú jazdu," pripomenul analytik VÚB Michal Lehuta. Výdavkové opatrenia bez konkrétneho vyčíslenia sú podľa neho menej uveriteľné ako tie príjmové, aj keď na nich by malo ministerstvo financií tiež pracovať.
Reálne úspory by mohlo priniesť roky navrhované a plánované zlúčenie výberu daní a odvodov, bude si však najprv zrejme vyžadovať aj nové investície, avizoval Lehuta. "Vyššie zdanenie nehnuteľností a spotreby s negatívnymi externalitami patria k opatreniam, ktoré podľa ekonomických štúdií menej škodia hospodárskemu rastu. Naopak, priame dane, či už pre firmy alebo fyzické osoby uškodia ekonomike, a teda aj celkovým príjmom, pravdepodobne viac," upozornil. Príjmy dane z príjmu fyzických osôb môže podľa neho zvýšiť adresnejšie nastavenie daňového bonusu.
