Posledné tri roky spojené s početnými výzvami zvýšili podľa neho povedomie o dôležitosti finančnej rezervy. Už v čase vypuknutia pandémie výrazne vzrástol podiel ľudí označujúcich sporenie za veľmi dôležité, z 31 % v roku 2019 na 43 % v roku 2020. Tento zvýšený podiel odpovedí sa udržal až do roku 2023, keď 44 % respondentov to považuje za veľmi dôležité a ďalších 42 % za skôr dôležité.
Asi 9 z 10 sporiteľov odkladá peniaze bokom pre prípady núdze či ako rezervu, polovica kvôli potrebám na dôchodku a 44 % na vzdelávanie detí a ich štart do dospelosti. "Najmä medzi mladými dominuje aj účel väčších nákupov, napríklad nehnuteľnosti či auta, čo je prirodzené vzhľadom na ich aktuálne potreby v tejto fáze života, ktoré sú vo vyššom veku pravdepodobne vyriešené," konštatoval Horňák.
Najbežnejším spôsobom sporenia je tradične sporiaci účet. Dlhodobo si drží prvenstvo na úrovni okolo 70 % respondentov, na druhom mieste sa držia rôzne formy poistenia či sporenia na dôchodok. Takmer polovica ľudí využíva na vytváranie rezervy aj svoj bežný účet. Rastúcej obľube sa podľa prieskumu teší tradičné investovanie do akcií, dlhopisov či podielových fondov. Svoje peniaze si takto aktuálne odkladá takmer tretina Slovákov. Oproti roku 2019 ide o nárast o takmer 10 percentuálnych bodov (p. b.).