Druhý najväčší pokles o 4,5 % sme zaznamenali minulý rok. Úroveň 1 000 eur hrubé zárobky Slovákov prekročili prvýkrát v roku 2018. Informoval o tom Štatistický úrad SR. V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1 300 eur. „Počas prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach. Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo. Celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 % v roku 2000,“ vysvetľuje riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR Ivan Chrappa.
Mzdový vývoj, ktorý sa začiatkom tohto milénia pohyboval najčastejšie medzi 7 % až 9 %, však hospodárska kríza výrazne utlmila. Na konci roka 2008 sa medziročná dynamika miezd prepadla o polovicu a postupne sa spomalila na 2,2 % v roku 2011. V ďalších dvoch rokoch bol len 2,4-percentný rast miezd. V prostredí silnejúcej ekonomiky podporenej zvyšovaním domáceho dopytu v roku 2014 priemerné zárobky vzrástli o 4,1 %. V rokoch 2015 a 2016 oscilovali okolo 3 % a v ďalších troch rokoch sa postupne zvyšovali až na hodnotu 7,8 % v roku 2019. V roku 2018 priemerná mzda prvýkrát presiahla úroveň tisíc eur, keď stúpla na 1 013 eur.
„Predpokladaný miernejší mzdový rast v dôsledku ochladzujúcej sa ekonomiky v marci 2020 ešte zhoršila rozbiehajúca sa pandémia COVID-19, čo pribrzdilo priemerný rast miezd na polovicu,“ dodáva Ivan Chrappa. Najhoršia situácia podľa neho bola v druhom štvrťroku 2020, keď zamestnanci odpracovali menej hodín v dôsledku uzavretia mnohých prevádzok alebo menšieho počtu zákaziek v otvorených prevádzkach, ako aj poberania nemocenských dávok počas čerpania karanténneho ošetrovného alebo nemocenského. Výsledkom bol počas 30 rokov ojedinelý medziročný prepad priemernej nominálnej mzdy v druhom kvartáli 2020 o 1,2 %. „V ďalších štvrťrokoch sa odmeňovanie za prácu vrátilo k pozitívnym číslam pod vplyvom podpory štátnych príspevkov na udržanie zamestnanosti,“ objasňuje Chrappa.
