India do roku 2040 plánuje postaviť vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Zeme a vyslať človeka na Mesiac, vyhlásil v utorok indický premiér Nárendra Módí. Letový test modulu pre let na Mesiac sa má uskutočniť 21. októbra. Ide o kľúčovú súčasť prvej indickej misie s ľudskou posádkou Gaganján (Vesmírne plavidlo). Indická vesmírna výskumná organizácia (ISRO) zatiaľ nestanovila presný harmonogram misie, mala by však odštartovať do konca roku 2024. India má v pláne aj pristátie na Marse, vyslanie orbitálnej sondy na Venušu a v spolupráci s Japonskom aj vyslanie ďalšej sondy na Mesiac.
Sonda InSight, ktorú na povrch Marsu vyslal americký Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA), zachytila dosiaľ najsilnejšie otrasy pôdy na tejto planéte. Otrasy pôdy s magnitúdou 4,7 zachytila sonda ešte v máji. Štúdiu s výsledkami výskumu tento týždeň zverejnil odborný časopis Geophysical Research Letters. Vedci pôvodne predpokladali, že "marsotrasenie" spôsobil dopad vesmírneho telesa, pretože Mars nemá platňovú tektoniku ako Zem.
"Dospeli sme k názoru, že najsilnejšie marsotrasenie zaznamenané sondou InSight malo tektonický pôvod, nie dopadový. Je to dôležité zistenie, ktoré dokazuje, že aj zlomy na Marse môžu spôsobovať silné otrasy pôdy," vyhlásil vedúci autor štúdie Ben Fernando, planetológ z Oxfordskej univerzity.
"Absencia krátera na fotografiách počas pátrania po tomto silnom marsotrasení predstavuje významný míľnik pri interpretácii seizmických signálov na Marse. Poskytuje nám veľmi cenné informácie o distribúcii seizmickej aktivity na Marse, ktoré budú v budúcnosti kľúčové pri plánovaní misií s ľudskou posádkou," vyhlásil planetárny geológ Constantinos Charalambous, spoluautor štúdie a jeden z vedúcich geologickej pracovnej skupiny misie, ktorý pôsobí na Kráľovskej univerzite v Londýne.
