Štvordňový pracovný týždeň má eliminovať stres, zvýšiť zdravý životný štýl a podporiť osobný rozvoj zamestnancov. Slovenská legislatíva takýmto úpravám nestojí v ceste. Drvivá väčšina pracovných zmlúv je síce nastavená na klasický pracovný týždeň, zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na individuálnej úprave. Úskalím je, že ľudia, ktorí sa pre tento režim rozhodli, musia naplniť nielen povinnosti, ale aj fond pracovného času za štyri dni. „Zamestnanec, ktorý si vybral prácu v 4-dňovom pracovnom režime, musí naplniť svoje pracovné povinnosti aj základný fond pracovného času za 4 pracovné dni. Ide o 4-dňový pracovný týždeň s fondom pracovného času 38,75 hodiny (t. j. 9,7 hodiny denne),“ uvádza Daniela Tomášková z NN Slovensko, kde takýto pracovný čas pokytujú. Režim tak funguje buď od pondelka do štvrtka, alebo od utorka do piatka.
Nie pre každého
Výhody štvordňového pracovného týždňa sú však odlišné v závislosti od konkrétneho odvetvia, spoločnosti či danej zastávanej pozície. „Mnohé spoločnosti si nemôžu dovoliť štvordňový pracovný týždeň vzhľadom na povahu svojich činností, stratégie podnikov a služieb a musia zabezpečiť udržiavanie niekedy aj nonstop zákazníckych služieb (verejná doprava, nemocnice, stravovacie služby, pohotovostné služby, priemysel a pod.). Aj pre niektoré typy pozícií, ktoré zahŕňajú krátke termíny a rýchlu prácu, môže byť kratší pracovný týždeň náročný na splnenie projektových termínov a výstupov,“ upozorňuje Ľubica Melcerová zo spoločnosti Profesia.
Ako je to v zahraničí
Vzorom v oblasti skracovania pracovného času je jednoznačne Island, ktorý v rokoch 2015 až 2019 uskutočnil najväčší pilotný projekt na svete s 35- až 36-hodinovým pracovným časom bez zníženia mzdy. Minulý rok sa do projektu zapojilo vo Veľkej Británii 70 firiem s 3 000 zamestnancami. V Nemecku s týmto projektom experimentujú zatiaľ iba väčšie startupy.
