Naše mestá a obce pokrýva množstvo nepriepustných povrchov ako terasy, námestia, chodníky, cesty a parkoviská. Tie negatívne ovplyvňujú životné prostredie znižovaním vlhkosti ovzdušia, čo má za následok prehrievanie vzduchu v ich okolí a tiež zvyšovanie výskytu prachových a peľových častíc, teda alergénov v ovzduší.
Tento trend je potrebné s prichádzajúcou klimatickou zmenou a rôznymi extrémami počasia zmeniť. „Je treba sa snažiť dažďovú vodu v mestách zadržať čo najdlhšie a čo najviac obmedziť množstvo nepriepustných povrchov. Existuje veľa možností, ktoré pomáhajú znížiť odtok vody z miest, obcí a tiež vlastných pozemkov, dokážu podporiť efektívne využívanie dažďovej vody a zároveň znížiť aj prehrievanie územia,“ hovorí Katarína Lepešková z neziskovej organizácie CEEV Živica. Odborníci na praktické znižovanie dôsledkov zmeny klímy zo Živice vytvorili vďaka podpore z Nadácie KOOPERATIVA osvetový projekt Klíma nás spája. Ten prináša okrem poradenstva a finančnej podpory pre konkrétne mestá a obce, školy či lokálne OZ aj užitočné tipy a inšpirácie pre všetkých. Z blogu na stránke www.klimaspaja.sk vyberáme niekoľko z nich.
Najjednoduchšie riešenie – zberné nádoby na dažďovú vodu
Zadržiavať dažďovú vodu sa zíde v každej záhrade. Na polievanie je vhodnejšia ako studňová a ušetrí aj náklady na pitnú vodu, ak v záhrade využívate mestský či obecný zdroj. „Pri bežne veľkých rodinných domoch môžeme využiť jednoduché zberné nádoby, ktoré zachytia vodu tečúcu z odkvapových rúr a nie je potrebné ich zakopať pod povrch. Je však treba myslieť na to, že tieto nádoby by mali byť uzatvorené, aby sa v nich nemnožil nežiaduci hmyz,“ odporúča Katarína Lepešková zo Živice. Podľa expertky by mali tieto nádoby obsahovať aj filtračné sitá, ktoré zamedzia prístupu nečistôt, ako sú napríklad listy. Pomôže aj ich vybavenie prepadom, ktorý sa uzavrie, keď je zberná nádoba plná a voda má možnosť odtiecť inam.
Ak chcete zlepšiť mikroklímu, vybudujte si jazierko
Keď si chcete vo svojej záhrade či v školskom areáli vytvoriť úplne nový kúsok prírody, ktorý nebude len estetickým, ale z hľadiska biotopu aj užitočným prvkom, môžete sa zamyslieť nad vybudovaním jazierka. „Jeho prítomnosť podporí biodiverzitu, vytvorí v lete chladnejšiu mikroklímu a vodu z neho môžete využívať aj na zavlažovanie. Vyhnite sa však plastovým prefabrikátom, ktoré pri nesprávnom použití môžu pôsobiť ako pasca na živočíchy,“ vysvetľuje odborníčka z CEEV Živica.
Dažďová záhrada pomôže znížiť riziko povodní
Výskumy dokazujú, že podstatnú časť znečistenia potokov, riek a vodných nádrží spôsobuje povrchový splach dažďových vôd, ktoré obsahujú nečistoty z našich dvorov, ciest či parkovísk. Jednoduchý spôsob, ako znížiť riziko povodní a zlepšiť čistotu vôd, je budovanie dažďových záhrad. Ide o vizuálne príťažlivé riešenie v rámci miest, verejných areálov, ale aj domácich pozemkov, ktoré zachytáva dažďovú vodu z narastajúceho výskytu extrémnych úhrnov zrážok.
„Dažďová záhrada dokáže vodu cielene odviesť, využiť a vsiaknuť na mieste, kam zrážky spadli. To môže mať veľký význam najmä v obdobiach sucha. Vysadené rastliny zároveň vyparovaním ochladzujú okolité prostredie, čo pomáha spríjemniť mikroklímu najmä pri častejšom výskyte vĺn horúčav, tropických dní a nocí,“ vymenúva výhody Katarína Lepešková a vysvetľuje, že dažďová záhrada je v zásade priehlbina s pôdou, ktorá umožňuje ľahké vsakovanie vody privádzanej z dažďového odkvapu. Mala by byť orientovaná kolmo na prítok vody, aby sa pritekajúca voda mala kde rozlievať. Dobrým pravidlom je dodržať pomer dĺžky a šírky dažďovej záhrady v pomere 2 : 1. Vhodné je vybrať slnečné miesto a neumiestňovať ju nad existujúcu kanalizáciu.
Aké rastliny patria do dažďovej záhrady?
Rastliny do dažďovej záhrady treba vysádzať v troch zónach – podľa toho, aké zamokrenie zvládajú, resp. ako dlho môžu byť zaliate vodou. Pri výsadbe je vhodné uprednostňovať druhy rastlín, ktoré vytvárajú veľkú listovú plochu s predpokladaným vysokým výparom vody. V najnižších častiach dažďovej záhrady vysádzame rastliny, ktoré znášajú vodné podmienky, vyššie od nich rastliny, ktoré znášajú príležitostné zatopenie a v najvyšších častiach uprednostňujeme rastliny, ktoré preferujú suchšie podmienky.
Každý návrh dažďovej záhrady je individuálny a závislý aj od konkrétneho projektu. Pri jej realizácií a výbere rastlín sa preto odporúča osloviť odborníka – záhradného architekta. Ak vás táto téma zaujíma, viac sa dozviete aj na stránke OZ Živica www.klimaspaja.sk. Nájdete tu voľne dostupné materiály, ktoré sa tejto problematike venujú.
Projekt Klíma nás spája
Každý rok padajú ďalšie teplotné rekordy, klimatická zmena sa v spoločnosti skloňuje čoraz častejšie. S cieľom zmierňovať dôsledky zmeny klímy a podporovať konkrétne lokálne opatrenia, vďaka ktorým je možné sa na tieto zmeny lepšie pripraviť, vytvorila organizácia CEEV Živica projekt Klíma nás spája. V rámci neho poskytuje granty, vzdelávanie a odborné poradenstvo pre samosprávy a neziskové subjekty, ktoré pracujú na znižovaní vlastnej uhlíkovej stopy, ochrane životného prostredia a zvyšovaní biodiverzity vo svojom okolí. Kompletné financie na tento účel Živici poskytla Nadácia KOOPERATIVA. „Sme radi, že môžeme počas aktuálneho ročníka v spolupráci s CEEV Živica podporiť 10 unikátnych projektov miest, obcí, škôl a organizácií reagujúcich na zmenu klímy. Veríme, že poslúžia ako inšpirácia nevyhnutne potrebných adaptačných opatrení aj pre ostatných,“ hovorí správkyňa Nadácie KOOPERATIVA Silvia Nosková Illášová.
