Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej v odbornom časopise Nature Communications, podľa ktorej sú tieto živočíchy zodpovedné za 140 miliónov ton jedla ročne. Rusko, jeden z najväčších producentov potravín na svete, vlani vypestovalo 150 miliónov ton obilia, napísal denník The Guardian.
Dážďovky sa noria do zeme a v pôde sa aj živia, čím rozkladajú organické látky a prevzdušňujú pôdu a zvyšujú tak jej úrodnosť. Pomáhajú tiež v pôde zadržiavať vodu. O ich prínose pre rast plodín písal už v roku 1881 britský prírodovedec Charles Darwin, doteraz ale nebolo známe, aký veľký podiel na raste poľnohospodárskych produktov majú.
Podiel dážďoviek na svetovej produkcii plodín, ako je ryža, kukurica, pšenica a jačmeň, je podľa novej štúdie vedeckého tímu zo Spojených štátov zhruba 6,5 percenta. Ďalších 2,3 percenta svetovej produkcie si živočíchy pripisujú pri strukovinách ako je sója, hrach, cícer a šošovica.
Prínos dážďoviek vedci skúmali za pomoci analýzy máp pôdnych vlastností, výnosu plodín a výskytu dážďoviek. Zistili, že väčší vplyv na rast obilnín a ďalších potravín majú dažde v oblastiach globálneho juhu; v subsaharskej oblasti sa na úrode podieľa z desiatich percent a v Latinskej Amerike a Karibiku z ôsmich percent. Je to zrejme preto, že poľnohospodári v týchto regiónoch majú tendenciu používať menej hnojív a pesticídov a namiesto toho využívajú hnoj a tlejúce organické látky.
Vplyv dážďoviek na globálne pestovanie potravín je rozhodne pozoruhodný, uvádzajú odborníci, sú ale potrebné ďalšie štúdie, aby sa ukázalo, akú úlohu zohrávajú ostatné pôdne organizmy. "Pôda je stále ako obrovská čierna skrinka, ktorej plne nerozumieme," uviedol vedúci autor štúdie Steven Fonte z univerzity v americkom štáte Colorado.
