Prešlo dlhých trinásť rokov, no desivé momenty devínskeho masakra majú mnohí Bratislavčania stále v pamäti. V predposledný deň prázdnin, 30. augusta 2010, muž so slúchadlami na ušiach a samopalom v ruke najprv v susednom byte vystrieľal päťčlennú rodinu a neskôr strieľal aj do všetkého, čo sa hýbalo. Dva roky nezamestnaný Ľubomír Harman bol členom streleckého klubu a, na rozdiel od strelca v Dúbravke, ktorý mal použiť zbraň svojho otca, mal v legálnej držbe šesť zbraní. Jednou z nich bol samopal.
Motív besnenia
Susedia v tom čase Harmana vykreslili ako menej spoločenského, ale zato nekonfliktného muža. O strelcovi z Dúbravky sa obyvatelia vyjadrujú ako o čudákovi, ktorý často „robil bordel“ so zábavnou pyrotechnikou. Otázne je, či streľbu plánoval, alebo reagoval spontánne.
Harman si motív svojho krvavého vyčíňania vzal so sebou do hrobu, špekuluje sa však, že dôvodom mohli byť susedské spory. Neskôr sa ukázalo, že počas útoku bol pod vplyvom alkoholu a drog. Jeho najmladšou obeťou bol Jožko Slezák († 12). Vyšetrovanie celého masakra ukončili v roku 2011, trestné stíhanie sa zastavilo kvôli smrti útočníka.
V histórii SR sa však stal druhým s najväčším počtom obetí, smutné prvenstvo patrí vyvraždeniu pápayovcov v Dunajskej Strede z roku 1999, kde zomrelo 10 ľudí. Čo bolo motívom streľby muža z Dúbravky, ukáže až vyšetrovanie.
Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika sa prípad z Dúbravky s Harmanom podobá v tom, že strieľali obaja po ľuďoch. „V prípade Dúbravky to však bolo proti náhodným ľuďom, zatiaľ čo Harman strieľal na osoby, ktoré poznal,“ vysvetlil.
