Popri zbieraní víťazstiev stihla s partnerom, thaiboxerom Andrejom Šimkuličom priviesť na svet syna Dragana (1). Úspešne ukončila štúdium v Brne na Fakulte športových štúdií Masarykovej univerzity v odbore špeciálna edukácia bezpečnostných zložiek a teraz už popri výchove a domácich povinnostiach tvrdo trénuje.
Máte dve prezývky - Silent Killer a Queen Bee. S ktorou ste stotožnená viac, ktorá vás vystihuje presnejšie?
Myslím, že s tou prvou Silent Killer, ktorá mi prischla počas výzvy a aj mi to sedelo k povahe. Bola som skôr z tých tichších, nenápadnejších, nepotrebovala som sa vyjadrovať k všetkému, ale skôr ukázať v klietke, čo je vo mne.
Aká bola vaša cesta k MMA zápaseniu? Pre dievčatá to ešte stále nie je celkom bežný šport.
Hrala som aj tenis, veľmi ma to bavilo, ale bolo to finančne náročné, chvíľu som hrala aj basketbal. Otec sa venoval džudu a priviedol ma k tomuto športu. Džudo ma napĺňalo v tom, že som sa musela spoliehať len sama na seba a čo som do zápasu vložila, to sa mi vrátilo. V basketbale to bolo iné, trochu ma hnevalo, že som sa mohla akokoľvek snažiť, výsledok nezáležal na mne, ale na celom kolektíve. Preto mi viac vyhovuje individuálny šport, kde sa spolieham sama na seba. Priznám sa, mala som predsudky voči MMA, ale keď prišla ponuka vyskúšať si to v klietke, povedala som si, že to skúsim a možno zmením názor. Presne to sa aj stalo.
Ste individualistka aj v živote? Rada sa spoliehate sama na seba?
V športe, ktorý robím, síce bojujem sama za seba, ale mám okolo seba tím, s ktorým musím mať jednotný cieľ - vyhrávať. No celkom rada sa spolieham na seba, lebo človek potom nebýva sklamaný. V klietke je to však všetko o mne.
