V Prokurátorke hráte Čecha, ktorý hovorí svojím materinským jazykom... Ak by bola podmienka hrať v slovenčine, dali by ste sa na to? Mimochodom v rozprávke režiséra Miloslava Luthera Kráľ Drozdia brada vás dabovali?
Priznám sa, že by som odmietol. Každý producent, ktorý by ma totiž počul hovoriť po slovensky, by na slovenčine netrval. V rozprávke Kráľ Drozdia brada som bol dabovaný a bolo to dobré... Na Slovensko chodím rád a Slováci sa ku mne doteraz správali veľmi pekne. Nemienim si to u nich pokaziť tým, že začnem hovoriť a hrať po slovensky.
Vlani ste oslávili 60-ku. Myslíte už nejako viac či menej na penziu, hoci herci vlastne do dôchodku nechodia? Máte nejaký plán, čím raz možno nahradíte celé tie dni v divadle a pred kamerami?
Žiadny plán nemám. Len viem, že človek musí mať súdnosť a rozpoznať, keby mal skončiť. Aby nebol trápny. Je to podobné ako u športovcov.
Na sociálnych sieťach nie ste vôbec aktívny. Ani ste to neskúšali?
Proti sociálnym sieťam nič nemám, ale idú úplne mimo mňa. Nikdy som nemal facebook, instagram a podobné veci. Netúžim po tom. Radšej si zajazdím na bicykli.
V poriadku, v tomto veľmi nejdete s dobou... Čo naopak na modernom svete, na všetkých jeho vymoženostiach, máte rád?
Jediná vec, ktorú používam dosť často, je navigácia.
Už dávnejšie sa vám ako tuhému fajčiarovi podarilo skoncovať s cigaretami. Problém je, že mnohí následne naberú na váhe a pneumatika už často nejde dole... Vy ste výnimka. Chce to veľa snahy udržať si celé desaťročia rovnakú figúru?
Keď som prestal fajčiť, pribral som jedenásť kilogramov. Postupne som ich zhadzoval, ale na pôvodnú váhu som sa už nikdy nedostal. Teraz mám tak o štyri kilá viac než kedysi, ale to už je dobré. Najväčšou motiváciou držať si váhu sú kostýmy v divadle. Keď kostým nezapnete alebo na vás počas predstavenia praskne, to sa hrá dosť zle.
