Váš najmladší syn Adam ide po prvýkrát do školy. Teší sa?
Už dlhšie žijeme tým, že ide do prvého ročníka. Jeho radosť je znásobená aj tým, že jeho starší brat Leo chodí do tej istej školy. Adamko tam chodil aj do škôlky, takže presne vie, kam ide, akých má kamarátov, pretože mnohí automaticky prechádzajú do tejto školy tiež.
Ako to prežívate vy?
Intenzívne myslím na obdobie, keď do školy išiel prvýkrát Leo. Neuveriteľne rýchlo to ubehlo a je to pre mňa symbolické aj preto, že v prvý deň jeho nástupu som zistila, že som tehotná s Adamom, takže to bolo také silné a pekné. S Leom to bolo celé euforické, predsa len prvé dieťa, okolo ktorého sme robili všetky možné ceremónie. (smiech) Tieto druhé deti už tak plávajú životom. Uvedomujem si, že som to veľmi chcela zažiť ešte raz, tak sa teším, že môžem.
Pre obe deti ste vybrali anglicko-slovenskú súkromnú školu. Prečo?
Som náročná na vzdelanie. Myslím si, že vzdelanie ako také a predovšetkým jazykové je asi jedna z mála vecí, ktorá nepodlieha inflácii. (smiech) Žiaľ, práve školstvo tradične nebýva prioritou našich vlád, pritom je to základ formovania spoločenských hodnôt. Študovala som na taliansko-slovenskom bilingválnom gymnáziu a dodnes to je pre mňa veľká pridaná hodnota vo všetkom, či už vo filozofii, v kultúre, jazyku... Hovorím plynule anglicky a taliansky a je to skvelý pocit, ktorý prináša aj zdravé sebavedomie v komunikácii. Na jazyky mám preto vysoké nároky, ale zároveň chcem, aby to bolo v rovnováhe aj so slovenčinou. Priznám sa, že neuznávam iba výlučne model cudzieho jazyka. Táto škola nám vyhovuje a je skvelá vo všetkých ohľadoch. Tým nechcem povedať, že štátne školy nie sú kvalitné. Vždy je to ovplyvnené aj učiteľmi, ktorých máme v školstve výborných, žiaľ, veľmi zle ohodnotených. Pri našom výbere zohrávalo úlohu veľa faktorov a nakoniec som rada, že chlapci sú spolu.
