Generálny prokurátor tiež hovorí, že aj keď uznesenie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku podpisuje generálny prokurátor alebo prokurátor poverený konaním v jeho mene, v žiadnom prípade nejde o „rozhodnutie jedného muža“, ako to nazval Hamran. Toto vyjadrenie označil za zavádzajúce.
Bez jeho reakcie nezostalo ani tvrdenie, že by sa mohol rozhodovať „pod tlakom, z dôvodu vydierania či z korupčných dôvodov“. „Takúto nehanebnosť si vyprosujem,“ reagoval rázne Žilinka. „Za každým rozhodnutím, ktoré som osobne vydal, si plne stojím a vždy obsahovalo také odôvodnenie, ktoré poskytovalo odpovede na všetky skutkové a právne významné otázky,“ uzavrel.
Chýbajúce opravné prostriedky
Policajný šéf sa na tlačovej konferencii kriticky vyjadril aj k téme chýbajúcich opravných prostriedkov v prípade použitia paragrafu 363. Žilinka v reakcii na to citoval nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, že ak by zákonodarca právnou úpravou mimoriadneho opravného prostriedku pripustil preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania ďalším opravným prostriedkom, došlo by k iterácii či reťazeniu opravných prostriedkov, čím by nebolo možné nikdy dosiahnuť stabilitu a nezmeniteľnosť rozhodnutí.
Tým by bola hrubo porušená právna istota, ktorej ochranu napokon svojím návrhom sledujú aj navrhovatelia. Opravné prostriedky podľa tohto nálezu nie sú prípustné.
Na ďalšej strane sa dozviete, čo Žilinkovi vyčíta Hamran
