Minister financií Michal Horváth ako príklad uviedol zásah do cenotvorby v podobe bonifikácie hypoték. O tejto téme hovoril napríklad Robert Fico zo strany Smer-SD.
Toto opatrenie podľa ministra financií nedáva zmysel. Bolo by v prospech najmä tých, ktorí už vlastnia nehnuteľnosť, prípadne tých, ktorí si berú hypotéku na väčšiu nehnuteľnosť. „U nich sa dá teda predpokladať, že sú bohatší,“ poznamenal Horváth.
Do tohto obrazu sa podľa ministra financií vynára aj inflácia. Úrokové sadzby idú hore, pretože centrálne banky bojujú s infláciou. A ísť proti tomu takýmto opatrením je podľa Horvátha kontraproduktívne aj z hľadiska menovej a rozpočtovej politiky. „Vo verejných financiách na takéto plošné opatrenia momentálne priestor nie je. Skôr teda očakávame nápady, ako vylepšiť stav verejných financií,“ dodal Horváth.
Ďalším opatrením, ktoré je podľa neho škodlivé, je znovuzavedenie bankového odvodu. Nepovažuje to za systémové riešenie. Je potrebné, aby bankový sektor zdravo fungoval.
Boris Kollár zo Sme rodina hrozí, že ak vláda, či už súčasná, alebo nadchádzajúca, s hypotékami nič neurobí, matky s deťmi a aj dôchodcovia skončia na ulici. Pohrozil im tak témou bankového odvodu. O znovuzavedení bankového odvodu hovorí aj predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini, ale aj šéf strany Smer-SD Robert Fico. Banky totiž podľa nich dosahujú vysoké zisky a môžu si tak dovoliť zaplatiť odvod, ktorý by smeroval na vykrytie vyšších splátok hypoték.
Ekonomický expert v Progresívnom Slovensku Štefan Kišš síce povedal, že bankový odvod neodmieta, no nesmie sa podľa jeho slov zavádzať nesystémovo. Odvod by si totiž mohli banky aj podľa Kišša preniesť do poplatkov.
