Už predchádzajúce výskumy ukázali, že staroveké ľudské spoločnosti pomerne často používali železo z meteoritov, pričom len v Európe bolo objavených mnoho predmetov s takýmto pôvodom.
V novej štúdii výskumníci testovali archeologické zbierky vo Švajčiarsku. Zistili, že železný hrot šípu z múzea v Berne obsahuje aj prímes hliníka, ktorý sa v takejto podobe na Zemi prirodzene nenachádza. Takisto zistené množstvo niklu v železe sa vyskytuje iba v meteoritoch.
Hrot šípu pochádza z náleziska Mörigen z doby bronzovej medzi rokmi 900 a 800 pred našim letopočtom. Vedci predpokladali, že kov pochádza z meteoritu Twannberg, ktorý dopadol asi osem kilometrov od miesta nálezu. Špecifické množstvo germánia a niklu v železe to však vylúčili.
Pri hľadaní v geologickej databáze meteoritov vedci zistili rovnakú kombináciu kovov iba v troch meteoritoch. Jeden dopadol na území dnešnej Českej republiky, druhý v Španielsku a tretí v Estónsku.
