Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity (TU) v Trnave tam v týchto týždňoch skúma plochu určenú na komunikáciu budúceho obytného súboru. Informoval o tom vedúci tímu, dekan Filozofickej fakulty TU Erik Hrnčiarik.
Archeológovia neprišli do Bieleho Kostola po prvýkrát. V priebehu desaťročí sa tam výskumy konajú priebežne, keďže lokalitu si ľudia vyhliadli na bývanie už pred viac ako 7000 rokmi a nesie po nich rozsiahle stopy. "Plocha nášho aktuálneho záchranného výskumu má rozlohu 2,5 hektára, z väčšej časti sme na nej zachytili bývalý močiar a zaniknutý lužný les.
Na okraji potom známky osídlenia od doby kamennej cez dobu bronzovú, železnú s doloženou prítomnosťou Keltov, končiac stredovekým osídlením a zákopmi protitureckej obrany," uviedol. V krajine, kde sa doteraz nachádza úrodná pôda najvyššej kvality, s vodným prvkom a blízkymi Malými Karpatmi takéto husté osídlenie nie je podľa neho výnimočné.
