Jedným z nich sú napríklad cudzopasné larvy roztočníka červeného - trombikuly. "Obavy najčastejšie vzbudzujú veľké šelmy. Tie sú však prirodzene plaché a riziko stretu s nimi na túre počas dňa minimálne. Oveľa väčší pozor si treba dávať na niektoré miniatúrne tvory, ktoré voľným okom ani nevidíme, a to sú práve trombikuly," uvádzajú ochranári. Larvy spôsobujú nepríjemné kožné ochorenie trombikulózu a najväčšiu hrozbu predstavujú práve v druhej polovici leta a na jeseň.
Roztočník červený, nazývaný aj zamatovec, patrí medzi pôdnych roztočov. Vyskytuje sa najčastejšie v pôde a porastoch skalných brál a plošín krasových území, akými sú národné parky Slovenský raj, Slovenský kras a Muránska planina. Do nechceného kontaktu s ich larvami sa môžu turisti dostať, ak si na takýchto miestach sadnú alebo položia na zem ruksak či oblečenie.
"V momente, keď sa trombikula dostane do kontaktu s kožou, naruší ju svojimi hryzadlami a pomocou agresívnych sekrétov si v nej vytvorí kanálik. V ňom sa usídli a kŕmi sa kožným tkanivom, ktoré svojim sekrétom rozložila. Keď sa larva nasýti, vypadne z tela hostiteľa. Dovtedy však môže prejsť aj desať dní, počas ktorých napadnutý človek alebo zviera trpí silným svrbením, začervenaním pokožky a nepríjemnými vyrážkami," vysvetľujú ochranári. Najčastejšie napádajú oblasti lakťov, podpazušia, podkolenných jamiek, triesel či pásu. O možnostiach liečby či zmiernenia príznakov je vhodné poradiť sa s lekárom.
Trombikulóze sa podľa Správy NP dá vyhnúť aj bez špeciálnych prípravkov, stačí sa vyhnúť rizikovým lokalitám a sadnúť si na vyvýšené miesto, napríklad na spadnutý kmeň stromu. Riziko kontaktu sa dá znížiť aj vysokou turistickou obuvou a dlhými nohavicami. Správa NP tiež upozorňuje, že pohyb turistov v Slovenskom raji je možný len po vyznačených turistických chodníkoch. "Väčším trestom než napomenutie či pokuta od stráže prírody je pri odbočení na skalnú vyhliadku mimo značenej trasy práve napadnutie trombikulami. Tie sa tu vyskytujú v najväčších počtoch," zdôrazňujú ochranári.
