Nález, ktorý je starý 125 miliónov rokov, nabúral tradičné predstavy o tom, že sa väčšie dinosaury spravidla živili menšími cicavcami, a ukázal, že potravinové reťazce z obdobia druhohôr boli oveľa komplexnejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Hypotézu, že by štvornohý mäsožravec iba čistil mršinu, vedci zavrhli, píše agentúra Reuters. Okrem iného aj preto, že kosti dinosaura nenesú stopy po zahryznutí, ktoré by spôsobili mrchožrúti.
Štvornohý cicavec Repenomamus robustus v skameneline zúrivo útočí na dvojnohého bylinožravého dinosaura Psittacosaurusa lujiatunensise. Fosília zachytáva, ako na korisť nasadol a zaboril jej zuby do rebier. Pri smrteľnom súboji ich podľa vedcov zrejme zaživa pochoval príval sopečného bahna. Podľa článku zverejneného v časopise Scientific Reports skamenelina pochádza z čínskej provincie Liao-ning, konkrétne z oblasti prezývanej "čínske Pompeje" preslávenej podobnými nálezmi živočíchov pochovaných pri sopečných erupciách.
"Máme tu dobrý dôkaz o love väčších dinosaurov menšími cicavcami, čo by sme bez tejto skameneliny nepredpokladali," uviedol biológ Jordan Mallon z Kanadského múzea prírody, ktorý sa na štúdii podieľal. "Potravinové reťazce z obdobia druhohôr boli oveľa komplexnejšie, ako sme si predstavovali," dodal.
