V starom dome, ktorý skôr pripomína ruinu, Štefan doslova živorí. Pri našej návšteve vyšiel pred bránu, pričom sa s palicou ledva predral cez burinu. Stáť na vlastných nohách dokázal len pár minút, potom bezvládne klesol k zemi. Neposlúchajú ho nohy, chrbtica, má problém so žalúdkom, neurologické problémy a je veľmi jednoduchým človekom. Zbavený svojprávnosti však nie je. Starosta obce Csaba Farkas mu v čase našej návštevy doniesol niečo na jedenie.
Keby nebolo jeho, zúbožený chlap zomrie od hladu. Nemá peniaze ani na lieky. „Staral som sa o otca, doopatroval som ho. Nemali sme však peniaze na kúrenie a potreboval som aj na plienky pre neho. Tak som si dva razy zobral úver,“ začína rozprávanie Štefan nevládne sediaci na holej zemi. Otec zomrel a Štefanovi stále menej slúžilo zdravie. „Mám invalidný dôchodok a nevedel som splácať dva úvery. Nemal som čím ani kúriť. Vo februári som si išiel vybrať peniaze z bankomatu, no už sa nedalo,“ sťažka hovorí invalid.
Účet bol zablokovaný. Za nesplácanie úveru mu ho zablokovala exekútorka. Štefan ostal bez príjmu a nevedel, čo si má počať. Nedokázal tento problém vyriešiť. Navyše sa pre zdravotný stav nevie ani nikam dostať. „Nemal som čo jesť, mesiace som jedol každý deň krajec chleba s perlou, ktorý som dostal, až kým mi nezačal pomáhať starosta,“ posťažoval sa zúbožený Štefan.
