Zdá sa, že exoplanéta je zahalená do kovových mrakov z titánu a kremičitanov, ktoré odrážajú väčšinu dopadajúceho svetla späť do vesmíru. Informovala o tom agentúra Reuters. Odkazuje pritom na astronómov, podľa ktorých by takáto exoplanéta pravdepodobne nemala vôbec existovať.
Can you spot your reflection in this exoplanet?🪩
Our @ESA_CHEOPS mission has spotted an ultra-hot planet outside of our Solar System which is covered by reflective clouds of metal, making it the shiniest exoplanet ever found.
👉 https://t.co/nr72NkzwLk pic.twitter.com/lu7fVxuOP4— ESA (@esa) July 10, 2023
"Je to obrie zrkadlo vo vesmíre," povedal astronóm James Jenkins z Univerzity Diega Portalesa a Centra pre výnimočnosť v astrofizike a pridružených technológiách (CATA) v Čile. Jenkins sa na štúdii, ktorú publikoval odborný časopis Astronomy & Astrophysics, podieľal ako spoluautor. Planéta odráža približne 80 percent dopadajúceho svetla, čo z nej robí najviac reflexívny známy objekt vo vesmíre.
Exoplanéta, pomenovaná LTT9779b, a jej hviezda sa nachádzajú v Mliečnej dráhe, teda v našej galaxii, asi 264 svetelných rokov od Zeme v smere súhvezdia Sochára. Priemer exoplanéty je asi 4,7-krát väčší ako priemer Zeme. LTT9779b obieha veľmi blízko svojej hviezdy - bližšie, ako je vzdialenosť Merkúra od Slnka, a 60-krát bližšie ako obežná dráha Zeme. Vďaka prudkému slnečnému žiareniu svojej hviezdy je teplota na jej povrchu asi 1800 stupňov Celzia, čo je viac ako teplota roztavenej lávy.
Data from #ESACheops revealed new details about an #exoplanet that shouldn’t exist! This shiniest planet known to date has the size of Neptune, has a dayside temp of 2000 °C and metallic clouds. Read more 👉 https://t.co/dXjnfZhxAU pic.twitter.com/yfLLaBkIj4
— ESA CHEOPS – Characterising Exoplanet Satellite (@ESA_CHEOPS) July 10, 2023
Podľa vedcov je s ohľadom na jej blízkosť zázrak, že exoplanéta má vôbec nejakú atmosféru. Ak by to bolo ako na Zemi, atmosféru s mrakmi na báze vody by už dávno rozmetalo slnečné žiarenie. Oni sa však domnievajú, že jej mraky sú kovové, vďaka kombinácii titánu a kremičitanov. "Dokonca si myslíme, že by mraky mohli kondenzovať do kvapiek a v niektorých častiach atmosféry by mohol padať titánový dážď," povedal Jenkins.
