Krajiny EÚ sa snažili čo najrýchlejšie nahradiť dodávky fosílnych surovín od Vladimira Putina (70), aby obmedzili financovanie ruskej vojny u našich susedov. Najnovší rebríček však ukazuje, že Slovensko je aj v tomto roku na čele európskych krajín.
Vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík v máji minulého roka oznamoval, že Slovensko je pripravené na diverzifikáciu zdrojov, odkiaľ berieme plyn. Nové nákupy z Nórska mali pokryť 32 % našej spotreby a ďalšie dodávky skvapalneného plynu z lodí mali dodať 33 %. Dokopy teda mali v prípade náhlej stopky z Ruska, ktorou sa Putin vyhrážal, byť zabezpečené dve tretiny zdrojov.
Slovnaft má výnimku
Nový rebríček ukazuje, že Slovensko je siedmym najväčším odberateľom plynu a ropy z Ruska. Na prvom mieste je Čína, nasleduje Európska únia a India. V rámci EÚ je Slovensko na čele všetkých krajín, ktoré odoberajú ruské fosílne palivá a predbehli sme aj Maďarsko. Dôležité je však povedať, že z väčšej časti sa na importe z Ruska podieľa ropa, ktorú spracúva Slovnaft a ten má výnimku zo sankcií na jej dovoz. Hovorca Slovnaftu Anton Molnár uvádza, že postupné zmeny technológií v našej rafinérke budú trvať minimálne 3 roky.
„Slovnaft počas uplynulého obdobia otestoval viacero alternatívnych rôp z oblastí Blízkeho východu a kaspického regiónu a postupne ide realizovať potrebné úpravy v rafinérii. V období 2023 až 2025 do zmien musí spoločnosť investovať približne 200 miliónov eur,“ skonštatoval s tým, že plány im výrazne skomplikovalo dodatočné zdanenie spoločnosti v minulom roku 55 % a v tomto roku 70 %. Zisk Slovnaftu po zdanení tvoril v minulom roku 416 miliónov eur.
