Prípravy na korunováciu Karola VI. začali vo februári 1723, kedy oznámil kráľovským miestodržiteľom v Prahe svoj úmysel nechať sa korunovať českým kráľom. Mimoriadnosť tejto udalosti podčiarklo práve aj osvetlenie metropoly. S vládou Karola VI., ktorý bol v Prahe korunovaný 5. septembra 1723, je spájaný okrem iného tiež začiatok budovania cestnej siete v českých krajinách. Za jeho vlády sa tiež rozpútala ďalšia vlna rekatolizácie – predovšetkým zameraná proti nekatolíckym vplyvom. Karol VI. bol posledným mužským príslušníkom habsburskej dynastie, manželstvom jeho dcéry Márie Terézie s Františkom I. Lotrinským pokračoval rod ako habsbursko-lotrinský.
Medzi prvými začali ulice osvetľovať pochodňami Sýrčania už okolo roku 450 pred naším letopočtom. V starom Ríme zase slúžili olejové lampy zavesené pri vchodoch do domov. V španielskej Córdobe sa po dobytí Arabmi svietilo aj na úsekoch dlhých niekoľko kilometrov.
V Paríži začali byť stabilné lampy zavádzané v roku 1667, v Londýne o rok neskôr a v Berlíne až v roku 1680. Vo všetkých prípadoch sa používal olej rôzneho pôvodu (ľanový či olej z veľrybieho tuku)
Prvé pražské nariadenie strán osvetlenia je z roku 1174, keď bolo zavedené takzvané Soběslavské privilégium, ktoré nariaďovalo pražským Nemcom, aby v noci chodili po Prahe iba s pochodňou. V roku 1608 pre zmenu cisár Rudolf II. prikázal osvetľovať niektoré miesta v meste za pomoci kotlov so zapálenou smolou. A počas tridsaťročnej vojny bol zavedený zákon Ferdinanda II., ktorý nariaďoval pražským občanom, aby mali so sebou pripravené smolné vence na osvetľovanie ulíc.
Verejné pouličné osvetlenie bolo v Prahe zavedené až v roku 1723, a to len na trase cisárskej cesty, ktorá viedla z Hradčanského námestia na Malostranské námestie, cez Karlov most, Karlovu ulicu, Staromestské námestie, a Celetnú ulicu až k Pražskej bráne. O osvetlenie sa postaralo 121 lampášov s rôznymi druhmi olejov. Časy rozsvecovania lampášov oznamovalo radničné zvonenie.
