Ako prvé zachytilo zvuk kanadské hliadkové lietadlo CP-140. Tento vojenský typ vychádza z amerického P-3 Orion. Je schopný vyhľadávať ponorky vďaka bójam, ktoré zhadzuje do vody a tie okrem iného zachytávajú zvuky pod hladinou. Zvuk pripomínajúci búchanie sa opakoval každých 30 minút. Darilo sa ho zachytávať štyri hodiny. Jeho zdroj sa však nepodarilo lokalizovať, do oblasti však presunuli ďalšie pátracie prostriedky.
Všetkým, ktorí sa zúčastňujú na pátraní, to poriadne zdvihlo morálku. Znamená to totiž, že ponorka nebola zničená implóziou a jej posádka žije. Austrálsky expert na podmorské záchranné operácie Frank Owen povedal pre BBC, že zvuky sú dielom skúseného Francúza Paula-Henryho Nargeoleta, ktorý sa k Titanicu ponoril už 35-krát.
„Je to bývalý potápač francúzskeho námorníctva. Pozná protokol, ako na seba upozorniť pátracie tímy. Každú celú hodinu a každú polhodinu búchate tri minúty ako o život,“ povedal Owen.
Nájsť malú, iba 6,7 m dlhú ponorku v hĺbke 3 800 metrov je však extrémne ťažké. Ešte ťažšie ju však bude dostať na povrch. Vytiahnuť z nej ľudí na dne je nemožné pri tlaku, aký tam pôsobí. Navyše ide o veľmi nehostinné miesto. „Je tam prúdenie, ktoré je premenlivé. Je to nebezpečné,“ povedal pre ITV Dik Barton, prvý Brit, ktorý sa ponoril k vraku Titanicu.
