Mihál Novému Času poskytol exkluzívny rozhovor, v ktorom opisuje, ako by zvládol vládnutie s Igorom Matovičom (50), ako by vyriešil dilemu o spájaní s Hlasom, a prekvapil tým, že Demokrati by mali odísť z volieb, ak nebudú dosahovať 5 %.
Prešli ste viacerými stranami, od SaS cez Spolu, Jablko až po Demokratov.Čo sa stalo, že ste skončili u Hegerovcov?
- Či sa nám to páči, alebo nie, tá vláda skončila dosť tragicky, možno až tragikomicky. Faktom je, že tu vnímame veľký rast extrémistických antisystémových síl a strán a, bohužiaľ, aj návrat Roberta Fica do jeho bývalých pozícií, a mne sa to nepáči a rád by som tomu zabránil. Nechcem zostať v pozícii ležiaceho strelca, ktorý sa bude niekde na gauči všetkým vysmievať, ako to robia zle. Oslovili ma z viacerých strán, ja som prijal ponuku Lucie Ďuriš Nicholsonovej, aby som jej pomohol rozbehnúť stranu Jablko z pohľadu experta na sociálne veci. A teraz došlo k tomu, že Jablko bude kandidovať v rámci kandidátky Demokratov.
Máte skúsenosti s Richardom Sulíkom ako lídrom Sasky. Považujete Eduarda Hegera za kompetentnejšieho lídra?
- Eda Hegera poznám ešte z predošlého parlamentu ako seriózneho a solídneho chlapa, a myslím si, že takým stále je, navyše je veľmi skromný a veľmi pokorný. Tie udalosti a to všetko, čo sa stalo – viete, niekedy za to človek ani nemôže, kam ho to zaveje a do akej pozície sa dostane. Edo Heger bol v OĽaNO dvojka za Igorom Matovičom. Mal ťažkú úlohu to všetko skonsolidovať a urobiť poriadok na tom smetisku, na ktorom sú dvaja, alebo možno aj traja veľkí kohúti, ktorých je veľmi, veľmi ťažké skrotiť. Treba povedať, že sa mu to nepodarilo, ale ja by som nad ním palicu nelámal, je to výborný odborník, čo sa týka ekonomiky a financií.
Nezlyhal Eduard Heger v tom, ako manažoval vládu a že to nedotiahol ani do tých predčasných volieb? Vidíme, že napríklad zlyhal manažment pri Rázsochách, dlho sa nevyhranil voči Igorovi Matovičovi...
- No, spýtajte sa mňa na môj vzťah k Richardovi Sulíkovi, a čo vám ja poviem? Poviem vám to, že to nebudem komentovať. Prečo? Preto, lebo sme spolu niečo preskákali. To sa nerobí, aby ste s niekým, s kým naozaj dlho zvádzate politický zápas bok po boku, potom po odchode, nech už je spôsobený akoukoľvek príčinou, spätne špinili na jeho osobu. Na druhej strane, v politike je veľmi dôležitý princíp lojality. Pokiaľ to má mať nejaký rámec a politickú logiku, vy skrátka musíte pri tom svojom predsedovi vydržať. Edo Heger mal po tom, ako bol po Igorovi Matovičovi povereným premiérom, veľmi ťažkú úlohu, aby aj urobil poriadok, ťahal Slovensko dopredu, ale zároveň mal za sebou Igora Matoviča, kde jednoducho z princípu straníckej lojality vy nemôžete len tak niečo verejne hovoriť. Môžete hovoriť vo vnútri, a to aj, pokiaľ viem, robil, ale nemôžete dávať v Novom Čase rozhovory, aký je váš stranícky šéf ničomný chlap, to sa skrátka nerobí.
