Srbi sa v apríli odmietli zúčastniť na miestnych voľbách. Tak sa aj stalo, že v štyroch obciach s väčšinovým srbským obyvateľstvom zvíťazili kandidáti etnických Albáncov. Voliť vtedy prišlo 3,5 percenta voličov.
Srbi vyzvali kosovskú vládu, aby odvolala etnických albánskych starostov z radníc a umožnila miestnym samosprávam financovaným Belehradom vrátiť sa k svojim povinnostiam.
V piatok troch zo štyroch starostov odprevadila do ich kancelárií kosovská polícia, ktorá bola pri tom vystavená útokom kameňmi. Na konanie protestujúcich polícia odpovedala slzotvorným plynom a vodným delom.
Spojené štáty a ich spojenci, ktorí podporujú nezávislosť Kosova, v piatok pokarhali Prištinu za stupňovanie napätia so Srbskom. Uviedli, že použitie sily na dosadenie starostov v oblastiach s väčšinovým srbským obyvateľstvom podkopáva snahy o normalizáciu vzájomných vzťahov.
Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v nedeľu vyzval kosovskú vládu, aby zmiernila napätie so Srbskom. "Priština musí deeskalovať a nepodnikať jednostranné destabilizujúce kroky," uviedol Stoltenberg vo svojom tvíte.
Srbi, ktorí tvoria väčšinu na severe Kosova, nikdy neprijali vyhlásenie jeho nezávislosti od Srbska (v roku 2008) a viac ako dve desaťročia po povstaní kosovských Albáncov proti represívnej srbskej vláde stále považujú Belehrad za svoje hlavné mesto. Nezávislosť Kosova odmieta uznať aj samotné Srbsko, uvádza Reuters.
